Morte Macabre / Symphonic Holocaust (1998)

Temný obal, pomalá melancholická atmosféra premiešaná s doom/prog-rockovou muzikou, tak to je jednorázovka s názvom Morte Macabre. Stretli sa tu najväčšie mená z kapiel ako Anekdoten a Landberk, ktoré sa ešte aj teraz najčastejšie spomínajú pri vyslovení pojmu – švédsky progresívny rock. Album Symphonic Holocaust je naozaj bizarný počin, ktorému rozhodne nepríde každý na chuť. Väčšina materiálu je zložená z hudby k filmom, z ktorých je päť hororových a jeden dokonca porno-film. Aj to svedčí o podivnosti tohto projektu, ale v zásade je to myslené ako pocta talianskym kapelám typu Goblin a Museo Rosenbach, ktoré využívali hororový koncept cez klávesy a melotrón. Aj tu je melotrón snáď asi najdôležitejším inštrumentom a jeho šedivý až strašidelný zvuk dáva hudbe Morte Macabre znepokojujúci, nervný a skoro až záhadný podtón.

Kým v domovských kapelách je prvok expresivity výrazný hlavne v rovine komplikovaných aranžmánov, tak Morte Macabre je predovšetkým o atmosfére. Pracuje sa s ňou tak, ako to vedia len Švédi a ten chlad cítite takmer až na pokožke. Osudová linka melotrónu uvedie prvý song Apoteosi del Mistero, ktorý postupne prichádza k vrcholu v podobe clivého gitarového sóla a razantnejšej rytmiky. Threats Of Stark Reality je prvý autorský zápis, ale slúži skôr ako predohra k tretej skladbe Sequenza Ritmica e Tema. Husté náladové plochy sa striedajú s gitarovými zvukmi a pôsobí veľmi zovreto.

Lullaby je v preklade uspávanka a hlas speváčky Yessicy Lindkvist tomu aj presne zodpovedá. Slová tam nie sú, je to ako keby matka chcela uspať svoje dieťa, ale má to naozaj trochu divnú príchuť, z ktorej cítiť až osamelosť. Je to v poradí druhá vec od talianskeho filmového skladateľa Fabia Frizziho. Quiet Drops od talianskych Goblin mi pripomína takmer Wishbone Ash, pretože má krásne melodické motívy. Opening Theme je naschvál ošetrená starožitným zvukom a nasleduje skladba The Photosession. Jej jemná, nežná aura patrí medzi to najkrajšie a najintímnejšie na tejto doske. Druhú autorskú kompozíciu si nechali až na koniec. Symphonic Holocaust je zlatou korunou tohto diela a jej energia charakterizuje prog-rockové prvky kapiel ako Anekdoten a Landberk.

Ak ste fanúšikmi tvorby Goblin alebo Fabia Frizziho, tak je to iste niečo pre vaše uši. Hudba však nespadá do béčkovej kvality ako napr. horory (dnes už takmer kultové), z ktorých je album zložený. Symphonic Holocaust vás len pomaly vťahuje do svojho sveta a musíte mať na takýto typ hudby aj náladu. Kto ale už raz prepadol tvorbe Anekdoten a Landberk, tak si nájde cestu aj k tomuto zvláštnemu, ale pritom neobyčajne inšpiratívnemu albumu.

» ostatní recenze alba Morte Macabre - Symphonic Holocaust
» popis a diskografie skupiny Morte Macabre