Cult, The - Love (1985)

Kde pozerám, tam pozerám, žiadna recenzia na kultový album od The Cult. Nevadí. Skúsim vyjadriť pocity, ktoré vo mne táto LP nechala a naďalej zanecháva. Na stránke Crazy Diamond bolo uvedené: LOVE je album s nočnou atmosférou. Geniálne vystihnuté. Atmosféra tohto albumu určite nie je na krásne slnečné letné odpoludnie. Jemne skreslený gitarový efekt chorus dodáva skladbám mierne snivú atmošku.

V kuloároch sa vravelo, že týmto albumom Astbury/Duffy prvýkrát upozornili, že treba s nimi počítať na regulérnej svetovej rock scene. Celé roky som bol v tom, že Kalti sú americkou kapelou, zrazu (pár rokov späť) čítam o nich ako o britskej gotickej rockovej kapele. Podobnosť zvuku tam trošku je s prvými albumami U2, ale Astburyho hlas je klasický rockový hlas, niekde až mercuryovsky znejúci, čo skladbám ako ´´Nirvana´´ ,´´She sells Sanctuary´´ a nesmrteľnému ´´Dážďu´´ dodáva údernú energiu a zároveň miernu melanchóliu. Pri troche snahy či dobrej znalosti anglického jazyka nájdeme aj nádherné texty ´´Brother Wolf, Sister Moon´´ s nádhernou atmosférou. Rovnako ´´Revolution´´ nenásilne spieva o revolúcii.

Dalo by sa rad radom brať skladbu za skladbou, čím by som vlastne dospel k výsledku, že sa jedná o prvotriedny rockový album, možno aj trochu nedocenený. Beriem na vedomie, že to neni U2, Guns n Roses, ktorí mali v talóne obrovské svetové hity, ale neni to ani intošská záležitosť ala Joy Division. Čítal som o Astburyho fascinácii pôvodnou americkou kultúrou, indiánmi, južanskou gotikou, severskými príbehmi ako z kníh Jacka Londona. To by som vyzdvihol ako The Cult know how. Už pri prvom počutí ma plynule ubiehajúce piesne preniesli do mystickej krajiny, do ktorej sa vždy pri každom posluchu chcem na chvíľu vrátiť. Čaro prvého momentu mi to nechce dovoliť, zažiť tento zážitok opäť, opäť a opäť, ale minimálne mi navodí niečo podobné.

Ak niekto očakáva nejaké búrlivé sóla, divoké rytmy, neustále zmeny, bude sklamaný - progresivita tohto diela spočíva v novom duchu, v novej forme gotiky, aká do roku 1984 (do čias ich debutu) neexistovala. Nájdeme tu rockovú tradíciu s novým zvukom, s novým duchom.
reagovat

POsibr @ 21.11.2018 18:56:24
Ja som konečne prelomil ten blok, ktorý mi bránil vo vychutnaní tohto albumu a za posledné dva dni som ho otočil niekoľko krát. Musím povedať, že hudba to vôbec nie je zlá a v budúcnosti určite The Cult ešte ochutnám.

Súhlasím, že má svojskú atmosféru - keď mi včera, počas daždivej cesty z práce naskočila Brother Wolf, Sister Moon, tak som sa do toho úplne ponoril.

Zároveň mi však nedá nedodať, že bez Duffyho by to bol iba rockový priemer, keďže Ian Astbury nie je bohvieaký vychýrený vokalista. Gitara je skrátka nosným aspektom tohto albumu (neviem, ako to je na ďalších) a bez nej by nemal "dušu".

Egon Dust @ 14.02.2019 08:51:59
Súhlasím s tým, že gitarové linky, riffy, melodie, aranže a najmä efetky robia tento album atmosferickým, ale pozor! Ian Astbury nie je vôbec vychytený vokalista ???, beriem vec názoru, ale objektivita ma nepustí v jednej veci. Tou vecou je hosťovanie na mnohých projektoch, kde si volali špičkových hostí. Uvediem napr. projekt UNKLE, Slashov album, Memoriálne projekty na počesť napr.Chrisa Cornella. Som muzikant a spevák, i keď nie profík a nie jednostranne zameraný. Ak mám uviesť niekoho, kto mi je istým spôsobom s mojhou farbou vzorom je Astbury. Nevravím, že dám jeho výšky ako napr dával na ďalších albumoch. To, čo obdivujem okrem spoločného skladateľského tandemu Duffy/Astbury je Ianová emócia s ktorou pracuje na tomto albume. Takže v podstate k dokonalosti tohto diela patrí aj jeho hlas, aj muzikantské finesy zvyšných členov. Každopádne rešpektujem tvoj názor a v mnohom sa zhoduje s mojim.

POsibr @ 14.02.2019 12:47:46
Ide o moj subjektivny nazor na zvuk kapely. Ten podla mna tkvie v Duffyho gitare.

Uznavam, ze som mohol pouzit iny vyraz, nez vychyreny. Skratka, Astburyho hlasovy prejav nepovazujem za obzvlast vynimocny. Nie zly, spevak je fajn, ale poznam aj zaujimavejsich a pre mna lakavejsich.

Netreba to brat ako utok na kapelu ci spevaka. Hudba sa mi paci.

Egon Dust @ 14.02.2019 22:06:16
POsibr, vôbec to neberiem ako útok, práve že si vážim inakosť názoru. Vo svojej podstate to tak môže byť, len uviedol som fakty, ktoré zas ukazujú, že o Astburryho je záujem (ku príkladu tourné s Doors ) :) Billy Duffy no koment zmluva s Gibson guitar, inak sranda, nejakí mudrlanti ho v časáku nejako znevažovali, že sa stal tvárou Gibsonu len pre image. Baraný lofas, Wiliam Duffy má svoj štýl hry a na tomto albume spravil MAGIC SOUND. Takže trafil si do čierneho! :)

POsibr @ 15.02.2019 10:15:07
Jasne, rozumieme si. Ja som dost dlho Cultu odolaval, az opakovany posluch tohto albumu ma zlomil.

Skus mi odporucit, co vypocut v nadväznosti na tuto nahravku. Mozno si podchytim i toho Astburyho. 🙂