Jarre, Jean-Michel - Revolutions (1988)

K tejto nahrávke som sa dostal až niekedy v septembri 1989 a to som vôbec netušil, že už o dva mesiace zažijem jednu revolúciu naživo. Chvalabohu, nežnú. J.M.Jarre (1948) bol v bývalom socialistickom Československu dosť obľúbený aj medzi nami vtedajšou študentskou mládežou. Požičiavali sme si medzi sebou kazety s jeho hudbou, boli to už x-té kópie z vinylových platní, častokrát s otrasným zvukom, ale malo to svoje čaro. Fenomenálny francúzsky skladateľ, klávesový a elektronický mág, perfekcionista a detailista to ku komponovaniu nemal ďaleko, veď jeho otcom bol známy skladateľ filmovej hudby Maurice Jarre (Lawrence of Arabia, Dr. Zhivago...)

Je fakt, že najznámejšie Jarreho diela sú Oxygene (1976) a Equinoxe (1978), ktoré v celom svete zdvihli vlnu záujmu o elektronickú hudbu a rôzne zvukové experimenty. Koncepčný album Revolutions však, čo sa týka kvality, v ničom za nimi nezaostáva. Hneď úvodná štvordielna šestnásťminútová suita Revolution Industrielle je úžasne silný hudobný materiál s celou plejádou originálnych nápadov. Ouverture síce začína dosť ponuro až temne, neskôr však prevládnu jasavé klávesové fanfáry oslavujúce technický pokrok. Gong ouvertúru ukončí a cez tvrdé industriálne zvuky parných strojov, škrípajúcich oceľových ojníc a ozubených kolies sa prenesieme do prvej časti suity. Mohutné klávesové steny, ktoré zrazu povstali z industriálneho besnenia valcujú všetko naokolo. V druhej a v tretej časti sa ústredný motív drobí, rozpitváva a spomaľuje. Celkovú náladu podfarbuje aj zborový mužský chorál. Skutočne veľkolepé! Priemyselná revolúcia devätnásteho storočia sa pôsobivo završuje a stáva sa z nej už len historická minulosť. Musím povedať, že dosť ťažké sústo na úvod. Nasledujúca London Kid je už v inom duchu. Typicky hravá melodická skladbička prináša uvoľnenie z priemyselného stresu. A už je tu titulná Revolutions, ktorú odštartuje arabský etno orchester do ktorého sa postupne pridávajú Jarreho elektronické hračky a počítačovo upravený monotónny hlas, ktorý opakuje ten istý krátky jednoduchý text „revolution-no human-no change-no sex-no TV-no future-revolution“ za kvílenia Al Mawsili-ho. Tokyo Kid zaujme perkusiami od výmyslu sveta a rôznymi elektronickými vychytávkami. Computer Weekend je zábavná oddychová skladbička. Šum mora evokuje pocit, že sedíte na pláži a bavkáte sa s notebookom. Záver v podobe piesne September je už vážny a trochu smutný. Vokály obstaráva Mireille Pombo. September je venovaný ľuďom, ktorí museli opustiť svoju vlasť a ich deťom. Téma sa plne rozvinie v poslednej krásnej hymnickej skladbe L´Emigrant, v ktorej sa snúbi dôstojná nostalgia a ťaživý bôľ duše.

Revolutions ponúka 44 minútovú porciu kvalitnej a plne profesionálne zaranžovanej muziky. Francúzska uvoľnenosť a nonšalantnosť a Jarreho skladateľský um v spojení s jeho bezmedznou fantáziou, to sú atribúty, ktoré tohto umelca zaslúžene dostali na piedestál svetovej hudby.

Napísané 6.5.2014 pre blog.sme.

(Ďakujem alienshorovi za vypracovanie profilu J.M.Jarreho na Progboarde)

reagovat