No Name - Wonderland (as TNNE) (2017)

Podobne nedocenená ako švajčiarska Clepsydra je aj luxemburská neo-prog skupina NO NAME.História tohto pozoruhodného hudobného zoskupenia začína v roku 1988,kedy v meste Dudelange sa dali dokopy spevák Patrick Kiefer,prezývaný "Kuffi",klávesista Alex Rukavina a hráč na bicie nástroje Chris Sontag.V rokoch 1993 až 2006 vydali štyri fantastické štúdiové albumy,pri ktorých musí pookriať každý fanúšik žánru.Vrcholom je najmä album "4" z roku 2006,ktorý je vysoko cenený tak hudobnými laikmi ako aj odbornou kritikou.No Name fakticky ukončili činnosť v roku 2010,no zakladajúci členovia Kiefer a Rukavina to bez hudby dlho nevydržali a už o dva roky nastal comeback kapely už pod zmeneným názvom The NO NAME Experience a v 2014 uzrel svetlo sveta album s názvom The Clock Thath Went Backwards.

Dámy a páni,dovoľte aby som Vám predstavil album Wanderland,zatiaľ posledný v ich diskografii!Prvé čo udrie do očí je vydarený obal albumu ktorý je dielom výtvarníka Manuela Rodriguesa Sanchesa.Rozprávková krajina plná zázrakov,kde neplatí gravitácia ani žiadne iné fyzikálne zákony,domy rastú na kvetoch,jednoducho fantázii sa medze nekladú...O všetky skladby sa po skladateľskej ale aj aranžérskej stránke postaral Alex Rukavina,najväčšia hnacia sila a zároveň mozog aj duša súboru.Gitarové party bravúrne zvládol hosť z Mexika Claudio Cordero...áno je to ten Cordero zo skupiny CAST,ktorá je označovaná ako "mexický Genesis" a jedná sa o jednu z najvýznamnejších progrockových skupín z latinskej Ameriky.

A aká je hudba?Jedinečne rozmanitá,majestátna a povznášajúca!Kto má rád kapely Pendragon,Marillion,IQ,Jadis či Clepsydra,ten nemôže byť sklamaný!!!V ich hudbe je niečo nadpozemsky vznešené a zároveň kráľovsky noblesné.Bohaté navrstvené klávesové plochy,krásne gitarové sóla a niekedy až takmer metalové riffy Claudia Cordera a mimoriadne kultivovaný vokálny prejav speváka Patricka Kiefera-Kuffiho.Jeho hlas pôsobí láskavým dojmom no zároveň primerane dôrazne.Rytmika Gilles Warner(bicie) a Michel Casedei della Chiesa(basa) je naprosto famózna,najmä basa...to jednoducho treba počuť!!!No Name forsírujú hudbu silne melodickú,plnú dynamiky a melodických zvratov a kontrastov,kde sa nedá poprieť značná skladateľská invencia, inteligencia a kompozičná zručnosť skúseného Alexa Rukavinu.Vidíme to už v úvodnej dvojdielnej skladbe My Childish Mind.Jemný floydovský feeling badať pri skladbách Katrina Killed the Clown a poslednej Eight Weeks.Floydovský duch nie je na škodu aj keď na druhej strane trošku uberá na originalite a špecifickom sounde skupiny.Na záver je tu celkom milo až detsky pôsobiaca ,po francúzsky naspievaná prevzatá bonusová skladba Le Fil Du Temps.

Ak si album kúpite a zaradíte do zbierky,tak rozhodne nebudete ľutovať.Nie je to síce hudba na prvé počutie a prvý dojem môže vyvolať sklamanie možno aj pocit akejsi fádnosti a nevýraznosti,ale...keď dáte albumu šancu,dostatok času a vypočujete si ho viackrát,tak pred vašimi očami za začne ako leporelo roztvárať krajina zázrakov a vy sa budete cítiť ako Alenka v ríši divov.Slastných okamihov je tu neúrekom a keď sa vám album dostane "pod kožu",tak CD nosič bude zaručene veľmi dlho okupovať váš CD prehrávač.
reagovat

Mayak @ 27.11.2019 10:54:04
Braňo, pekné od Teba, že je tu Tvojou zásluhou konečne recenzia aj na túto kapelu.
No Name som počúval hlavne v 90.rokoch a mal som originály CDs "The Secret Garden" a skutočne skvelé "The Other Side". Po Miléniu, keď neo-progových skupín pribúdalo, ako húb po daždi a svoju pozornosť som začal zameriavať aj na iné subžánre, som ich sledoval/sledujem v podstate len okrajovejšie.
Takéto recenzie na menej známe a menej všímané kapely si veľmi vážim ...

Brano @ 27.11.2019 18:34:46
Mayak,ďakujem.