Dyssidia - Costly Signals (2020)

12.04.2020 alienshore | #

Kapely, čo hrajú všetko možné dohromady určite nájdete. O ich kvalite, ale ja osobne pochybujem. Dnes sa kadejaké chaotické blbosti vydávajú za progresívne a nadčasové. Mixovať extrémnu muziku a tzv. muziku, kde sa spieva čistým hlasom je tak trochu protichodná záležitosť. Pomerne zlú reklamu tomuto urobili predovšetkým americké kapely, ktoré vo verziách škriekali a do refrénov strkali čosi čo sa tvárilo melodicky, aby aj dievčiny mali na čo hopsať. Bohužiaľ, ani nové kapely ktorým šlo o umeleckejší prejav nevytvorili nič zásadné na tomto poli. Najlepšie v tejto disciplíne dopadli klasici ako Opeth, Edge Of Sanity, Ihsahn, Enslaved, Soilwork a Devin Townsend. Samozrejme história poberá ďalšie mená od Fear Factory až po Slipknot a Korn, ktoré sa pohybovali na dvoch frontoch extrému a melodiky. Otázka je, čo by som ja osobne považoval za prínosné ...

Austrálska skupina Dyssidia taktiež tvorí mix všetkého možného i nemožného. Preberá vplyvy predovšetkým z progresívnej línie, ktorú som už spomenul. Vo svojich radoch majú speváka, ktorý nemá problém zavrčať death ako aj black a následne na to prehodí výhybku na čisté registre, ktoré by sa skvele hodili do prog-metalu, power-metalu alebo aj do pop-rocku. Mitch Brackman je vskutku pozoruhodný spevák nielen rozsahom, ale aj svojim výrazom. Je totiž emotívny všade, kde sa len dá.

Taká je aj hudba Dyssidia. Je silne emotívna a zároveň mimoriadne aranžérsky prepracovaná. Najväčším ternom sú gitarista, klávesák a spevák. Tí na seba strhávajú najväčšiu pozornosť. Je to trochu nespravodlivé voči rytmickej sekcii, ktorá je podľa mňa skvelá. Celá kapela funguje ako hodinky. Mám podozrenie, že na muzike pracovali dôsledne všetci spoločne. Je to poznať na každej note, ktorá je zahraná na debutovom albume Costly Signals. Veľké sympatie má u mňa gitarista Corey Davis, ktorý nezaprie v sebe melodického čarostrelca. Zahrá s prehľadom drsné metalové riffovačky, ako aj precítené melodické sólo.

Prvý song Thrive je inšpirovaný švédskymi Opeth s pomerne výraznou symfonickou zložkou. Zmena prichádza v druhej polovici, kde kapela predvádza viac samú seba. The Gutted Stag patrí medzi najlepšie songy. Kombinuje sa v nej death-metal a melodické vokály, ktoré sa na konci zmenia v nádhernú hudbu, ktorá je zakončená geniálnym gitarovým sólom. Je to tak trochu spomienkou na Steve Lukathera a ja padám do kolien. Noví prog-metaloví imperátori sa zrodili ...

Infinitesimal začína šialenými vokálmi a bublajúcimi symfo-klávesami. Výborná ukážka technickej muziky, ktorá má hromadu skvelých nápadov. Niečo podobné by sa dalo napísať aj o Bloodrush, akurát je pocitovo úplne iná. Zaujal ma však v nej spevácky úsek, ktorý je jasnou poctou americkým vizionárom Nevermore. Arrival obsahuje viac čistých liniek a pôsobí o čosi pokojnejšie a melodickejšie. Opäť sa v nej skvele striedajú nálady.

Krátka a dojemná An Obvious Antidote upokojí rozbúrenú hladinu, ale v zálohe už čaká ďalšia tvrdá prog/death-metalová nálož Metamorphosis. Corey Davis do nej zakomponoval na oplátku skvelé melodické sólo. Zosobnením progresívneho metalu je najdlhšia kompozícia Good Grief, ktorá obsahuje aj jemnú jazzovú pasáž s trúbkou! V Hope's Remorseful Retreat si prekvapivo zahrá sólový úsek basák Neil Palmer. Klavírne akordy odštartujú záverečnú If Truth Be Told, ktorá je v prvej polovici progresívne melodická, aby sa v druhej polke prehupla do drsnejšej polohy a lá Enslaved. Skladby predstavujú širokú paletu nálad, emócií a ich odtieňov. Je to v každom smere pestrá a strhujúca jazda, ktorá uplatňuje nielen hráčske kvality, ale aj tie kompozičné.

V čom je hudba Dyssidia výnimočná je ťažko popísať, ale jednoznačne sa drasticky odlišuje speváckymi linkami a melódiami. Netrpia totiž skladateľskými suchotami. Neotravujú moje zmysly depresiami a kvákaninami, tak ako ich iní kolegovia, ktorí tým maskujú kompozičnú impotenciu. Dyssidia preberá z metalovej muziky to naj a pretvára ju na svoj vlastný obraz. Ak chcete tvoriť špičkovú muziku, potrebujete špičkového speváka. Mitch Brackman je hlasom kapely Dyssidia.

Problém u takto zameraných kapiel vidím v štýlovej rozlietanosti. Všeobecne majú poslucháči problém niekoho niekam zaradiť, pokiaľ hrá viac štýlov než jeden či dva. Navyše, nemajú podporu žiadneho vydavateľstva. Nájsť fanúšikov v tejto dobe je určite ťažké, keďže sa rozhodli hrať „difficult music for difficult people“.

Neviem aký dopad bude mať ich debut Costly Signals na hudobnú scénu. Obávam sa, že len málo ľudí si k nemu nájde cestu. Záleží však od kapely ako dlho budú bojovať a ťahať tú svoju káru ďalej. Možno budú mať šťastie a zažijú kúsok úspechu (haló, insideout kde ste??? ...). S albumom ako je tento by mali Dyssidia stáť na piedestálu svetového progresívneho metalu, ale situácia v hudobnom priemysle je pre kapely nepriaznivá. Pre mňa rozhodne debut roka a v podstate aj potvrdením toho, že so správnymi ľuďmi a ich odlišnými povahami (resp. videním) môže muzika ešte stále prinášať špičkovú kvalitu.
reagovat

Danny @ 13.04.2020 11:09:25
Neznal jsem, tak jsem si to našel na youtube, protože vždycky jsi doporučoval zajímavou nebo minimálně podnětnou hudbu. Tohle jde ale úplně mimo mě.

Mayak @ 14.04.2020 14:55:59
... tak som si to pustil dva krát v priebehu 48 hodín, hlavne preto, lebo Slavo kedysi v minulosti písal recenzie obyčajne na skvosty svetovej sofistikovanej rockovej a metalovej scény ...
Nič som neočakával, lebo aj keď Dyssidia existujú 10 rokov, a vydali ešte len debutný album, dodnes nie sú na PA (aj to je forma argumentu, lebo predtým už vypustili aspoň 3 EP nosiče) a všimol som si na lokálnych metalových serveroch relatívne pozitívne hodnotenia (metalové servery z uverejňovania nových tvárí sa scéne v podstate žijú, takže aj často umelo nadhodnocujú) ...
Takmer nič pozitívne som pri oboch posluchoch necítil. Kto pozná aspoň trochu taktiež Austrálčanov Caligula's Horse, ktorí existujú o rok kratšie, ako Dyssidia, ale vydali už štyri veľmi úspešné štúdiovky (a piata práve vychádza), zistí, že títo mládenci ich pomerne okate kopírujú v základných schémach a aranžmánoch kompozícií, ale bez vlastnej invencie – aspoň okrajovej.
Druhým mantinelom, kde táto kapela skúša čerpať „nápady“ (riffovanie, zasekávačky) je nórsky Leprous. Spevák Mitch Brackman sa evidentne štylizuje do vzoru Einara Solberga (Leprous) v čistých polohách frázuje ako on (ale v rapídne menej kvalitnom a efektívnom prevedení, aj keď hlas má relatívne obstojný).
Úplná katastrofa je však „farba“ jeho „screaming“ vokálu.
Naučil som sa za roky mať aj veľmi rád „growling“ (napríklad Mikael Åkerfeldt, Opeth), ba aj skutočne drsné formy „scream voices“ (napríklad Johannes Persson + Fredrik Kihlberg, z tiež švédskych Cult Of Luna). Ale to, ako sa prezentuje vrámci „screamingu“ Mitch Brackman, je (aspoň pre moje uši a pocity) doslova nepríjemné ...
Inštrumentálne sa kapela asi naozaj snaží, herne je to obstojné, ale o akejkoľvek stope originality, či invencie (aspoň námatkovej) tu nemožno hovoriť. Vlastne úplne všetko je to opajcované, už niekde použité ... alebo v čiastočne zakrývanej forme – ukradnuté ...
Sorry, takýchto skupín je v dnešnom metalovom svete ako zrniek piesku na Sahare ...

Btw.: Po oboch posluchoch debutu Dyssidia som si na odstánenie nie príjemnej pachuti pustil slovenský death/progmetalový klenot MORNA (má tu Slavov parádny profil) a ten rozdiel v kvalite, nápaditosti, invencii a prirodzenom skladateľskom talente hudobníkov je proste priepastný a gigantický ...
... ak by som subjektívne hodnotil (čo mimo recenzií nerobím), neviem, či by som dal vôbec dve hviezdy, žiadny tretí posluch albumu „Costly Signals“ sa už konať v mojom prípade s tou najväčšou pravdepodobnosťou nebude ...

EasyRocker @ 14.04.2020 15:47:21
Zase pejsek s kočičkou zkusil, co všechno do toho dortu napchat. Heslem příměřeně se taky moc neřídili Subjektivně absolutně nadbytečná kapela, nota bene, když mám všechny ty zpola vybrakované interprety doma v polici.

Mayak @ 14.04.2020 15:56:27
Pre uľahčenie - kto si chce aspoň zo zvedavosti vypočuť album Dyssidia - "Costly Signals", tu má Bandcamp stránku ...

>> odkaz

alienshore @ 14.04.2020 18:03:24
Leprous a Caligula's Horse považujem za vysoko preceňované kapely, moja úvaha o depresiách a kvákaninách v recenzii je myslené práve na nich, vypočul som si nový song Caligula's Horse s názvom Slow Violence a nič nové, refrén znie presne tak ako som si myslel, prázdnota a vákuum, aspoň že to chalani sekajú vysoko technicky ...

Mayak @ 14.04.2020 19:47:50
... "Leprous a Caligula's Horse považujem za vysoko preceňované kapely, moja úvaha o depresiách a kvákaninách v recenzii je myslené práve na nich ... "

Ty si subjektívne môžeš myslieť, že Leprous a Caligula's Horse sú precenené, je to Tvoje výsostné právo, ale v tomto si smutný solitér.
Leprous za posledné hlavne dva roky vypredávajú menšie a stredné haly po celej Európe, ako headliner, dopyt po nich exponenciálne rastie a zažil som koncerty, kde boli "Support", alebo "Special Guest", ale mnoho ľudí prišlo na nich a nie na headlinera ...
Caligula's Horse spolu s ďalšími dvoma kapelami z Austrálie (Circles, I Built The Sky) predviedli fantastický koncert v novembri 2018 v košickom Collosseu a v mojom širšom okolí ich prakticky každý proger berie.
Pýtam sa - aké depresie a kvákaniny, keď toto je celkom optimistická a vzrušujúca muzika? To asi myslíš svoje stavy a emócie ... ja chodievam na tieto kapely s veľkou radosťou a sú (Ty vieš, že nielen) mojimi dobíjačmi bateriek života.
Nechcem tu eskalovať neproduktívnu, či negatívnu debatu, kapelu Dyssidia subjektívne vnímam, ako sotva tuctovú záležitosť a porovnávať ju so zabehnutými a reálne verejnosťou viac rokov úspešne prijímanými skupinami za zbytočné ...

alienshore @ 14.04.2020 20:19:39
neproduktívnu debatu som ja nezačal, to čo som napísal za tým si stojím, a pokiaľ sa zadarí tak Dyssidia bude mať profil aj na progarchives.com ...

kaktus @ 14.04.2020 20:26:59
Vykradené, bez invence, dva poslechy a víc nedám.

jirka 7200 @ 14.04.2020 21:31:35
Mě až tak nevadí čerpání inspirace od svých vzorů, neboť zrovna v těchto dnech poslouchám asi šest nejmenovaných čelních metalových spolků, kteří se očividně až přehnaně inspirují svou vlastní tvorbou a také svých kolegů. U Dyssidia mě konkrétně vadí nehomogenní směska použitých vstupních ingrediencí.

Pro mne je to konglomerát prog metalcore stylu se zpěvákem, který mění styl zpěvu od growlingu až k operním prvkům. V druhém plánu jako bych tam slyšel jakousi teatrální rockovou operu se symfonickými prvky, klavírem, trumpetou a různými odbočkami k jazzu. Za mě to jako celek nedrží moc pohromadě, jako by se toho tam muzikanti snažili nacpat až příliš.

Jen můj názor.

vmagistr @ 15.04.2020 08:12:12
Přijde mi, že se tu opět snažíte objektivizovat neobjektivizovatelné. Hudba, ve které jeden nachází zálibu, může pro druhého být neposlouchatelný škvár - a nemusí pro to existovat jediné racionální vysvětlení.

EasyRocker @ 15.04.2020 08:33:00
Naprosto přesně - jako všechno umění, je vnímání hudby čistě subhjektivní - líbí/nelíbí. Mě to nezaujalo, a řadě jiným to sedne stoprocentně.

b.wolf @ 15.04.2020 08:52:23
Schválně jsem si to poslechl, přestože tady to střídání normál-zvracení do mikrofonu jakžtakž snesu max. u Opeth, ale opravdu to připomíná Caligula's Horse, které taky moc nemusím. Žádná sláva ... raději jsem sáhl do stojanu a jedu mnohem lepší progmetal-Elegy ...

Jarda P @ 15.04.2020 14:17:51
Už vím co budu pouštět nezvané návštěvě aby rychle vypadla :-)

S.C.A.Lytch @ 15.04.2020 20:05:25
Zajímavé. Včera jsem to nedal. Dnes jsem to zkusil znovu a ejhle docela si to užívám. Na hodnocení je ještě brzo, ale u jednoho poslechu určitě nezůstane.