Grannie - Grannie (1971)

02.05.2024 hejkal | #

Melodický rock, to človeku napadne ako prvé, keď sa rozoznie vľúdna skladba Leaving. Melódiu podčiarkuje flauta. Aj baladická prívetivosť Romany Refrain je milá, ktosi raz napísal, že kapela hrá ako keď Wishbone Ash stretne Neila Younga. Z tohto kurzu album prakticky neuhne. Niekto ho radí do progresívneho rocku, niekto do bluesom ovplyvneného psychedelického rocku, ja si myslím, že je to skrátka príjemná muzika. Počúva sa náramne. Zaujímavé je, že aj keď vzácne prepne na vyššie tempo (Saga Of The Sad Jester), tak by smelo mohla vyzývať na duel hardrockových velikánov. V akusticky podfarbených skladbách (Dawn) sa nezaprie inšpirácia u Crosby, Stills & Nash a Cat Stevensa. Záverečná skladba Coloured Armageddon je pre mňa vrchol melodického i ťažkého rockovania.

Grannie je úžasná vykopávka, kto nemá averziu na melodiku, ten si príde na svoje.

reagovat

zdenek2512 @ 03.05.2024 07:42:28
Tuhle kapelu jsem si poslechl už po recenzi, kterou jsi přidal na rockboard. Grannie je kapela typu Still Life, Bodkin, prostě jednoalbovky, které mají svoje kouzlo. Chtel jsem si tehdy koupit vinyl, ale bez úspěchu.

hejkal @ 03.05.2024 07:45:27
Týchto jednoalboviek bolo neúrekom. Stále ma baví objavovať ich.

Apache @ 03.05.2024 09:38:14
Mě baví taky ty srandovní názvy některých těch kapel. ;-)
Babička, Amiš, Antikoncepce, atd.
Jinak nic proti.
Moje oblíbené jednoalbové (případně několika-málo-albové) kapely z osmdesátek se svými názvy taky docela perlily:
Noční můra každé matky, Oběšenci, Zvrhlá sestra, apod.

hejkal @ 03.05.2024 11:04:01
Hej, názvy. Ale aj tak sú tie naše komunistické najzábavnejšie. Nazvať sa Burčiak, Elán, Indigo, Citron a pod., to je psina.