Mr. Albert Show - Mr. Albert Show (1970)

Dychmi obohatené rockové kapely, o ktorých sa zvykne písať ako o brassrockových, sa delia na dve skupiny. Tou prvou je duo Blood, Sweat & Tears a Chicago, v tej druhej sú všetky ostatné.

Na prvý pohľad je holandská skupina Mr. Albert Show rovnaká ako všetky tie kapely typu Lighthouse, Satisfaction, Heaven, Chase atď. Ale keď sa s jej muzikou hlbšie zoznámime, nájdeme čosi osobité.

V prvom rade nejde „dychový rock“, nemáme tu duo alebo trio (a viac) dychárov stavajúcich zvukovú hradbu. Dychy obsluhuje jediný člen – Bertus Borgers. Aj muzika je parádne tvrdá, a teda by som Mr. Albert Show zaradil skôr do revíru kapiel typu Colosseum. Výraznú rolu majú i klávesy. Zaujímavé je aj to, že za mikrofónom je speváčka Floortje Klomp, ktorej často sekunduje práve Borgers.

Bluesová temnota v úvodnej skladbe Act Of Love mi je blízka. S nástupom saxofónu dostávam jeden z najsilnejších jazzrockových riffov svojej doby a to som ich už počul... Podobne hutná smršť Kings Of Galaxy nemá chybu.

Vôbec je muzika až hardrockovo tvrdá a po svižný direkt nejde ďaleko. Harmonikou ozvláštnená pecka King Horse je toho najlepším dôkazom. Páči sa mi, že sa rada vracia k bluesovým koreňom, ktoré neváha zmixovať so spevnými momentami (Don’t Worry). Keby som mal vybrať čosi na singel, zvolil by som hravú, ale zároveň nekompromisnú White Bear Skin Coat. Alebo spevnú Wild Sensation, ktorá ako singel aj vyšla. Dokonca pred vydaním albumu. Jedným z početných vrcholov albumu je vyše sedemminútová jazzrocková lavína There’s A Sad Song In The Air. Ej, takto sa robí riadna muzika! A nie, že by posledné dve skladby (White, Revolver) dáko zaostávali. Je to slasť, počúvať takúto rockovú nálož s miernymi jazzovými presahmi.

Toto je skrátka neskutočne dravá a parádna hudba presne podľa môjho gusta!