Winter, Johnny - Together: Edgar Winter and Johnny Winter Live (1976)

V roku 1976 vydal Johnny Winter hneď dva koncertné albumy. O Captured Live si povieme inokedy, dovoľte mi dnes upriamiť pozornosť na vzácny album Together, ktorý nahral so svojim bratom Edgarom.

Tridsaťsedem minút, sedem skladieb, dve skupiny na jednom pódiu hrajúce rokenrolové a soulové štandardy. Záznam tejto bratskej fúzie sa nahrával v Športovej aréne a swingovom auditóriu v San Diegu a platňa bola na pultoch v júli 1976, a teda iba tri mesiace po vydaní Captured Live. A pritom znie celkom inak. Je to vzácna príležitosť počuť, ako to šliape zdvojenému nástrojovému obsadeniu. A teda, šlo im to veľmi dobre.

Z hudby sa šíri pohoda. Spevné kúsky (Harlem Shuffle, Soul Man, Mercy, Mercy) mi zdvíhajú náladu., Nie je to úplne typická muzika pre Johnnyho Wintera, myslím si, že playlist výrazne dirigoval jeho brat Edgar. Napokon, je to hudobný chameleón, niet sa čomu diviť. Aj preto je zdanlivo nepatričné vsunutie baladickej You've Lost That Lovin' Feelin' do repertoáru tak akosi prirodzené. Šeštminútové rokenrolové medley (Rock & Roll Medley) je božské a pre mňa predstavuje vrchol albumu. Podobne ako nadväzujúca rokenrolová selanka Let The Good Times Roll.

Záverečné jedenásťminútové blues v strednom tempe Baby Whatcha Want Me To Do je druhým vrcholom, sólových klavírnych, saxofónových a gitarových vstupovje tam toľko, že by z toho bol protestný dav schopný zvrhnúť aj tú najmafiánskejšiu vládu v bohom zabudnutej postsocialistickej gubernii.

Ozaj, aj keď viem, že veda v umení, to je najmä meranie a opis formálnych javov, pričom jej takmer vždy uniká podstata (v hudbe je to meranie tempa, notové osnovy, apilkácia DR na výslednú surovinu, fyzikálne akustické zákonitosti, nástrojové obsadenie a jeho využitie v rámci kompozície, technika hry, kompozičné zákonitosti a pod.), musím skonštatovať, že zdvojené bratské vokály, keď si s rôznou intenzitou (od pišťania po vreskot) odpovedajú, považujem za veľký klad prezentovanej muziky.

Johnny Winter na pódiu, to je niečo ako báseň v srdci citlivého človeka. Je tam doma, je mu tam dobre a tento pocit prenáša i na mňa. So svojim bratom je jedna ruka, obaja si hosťujú na svojich albumoch v miere hedonistickej, nuž nečudo, že ani album Together nie je sklamaním. Opäť platí, že je radosť ho počúvať, aj keď hrá iba covery. Odozva publika je vrúcna, aj uprostred skladieb jej bratia nechajú priestor a dokonca sa aj radostne usmejú. A to je čaro umenia. Keby som mal toto dielo charakterizovať jediným slovom, volím „úsmev“.