TEA - The Ship (1975)
01. Breakdown (7:10)
02. Through Scarlet (4:36)
03. The Ship (6:43)
04. See You Again (3:57)
05. I'd Never Have Bothered (7:54)
06. A Dog Called Joe (3:14)
07. Crystal Rivers (2:44)
08. Summer In The City (2:47)
Obsazení:
Marc Storace: lead vocals, percussion
Armand Volker: guitars, vocals
Philippe Kienholz: keyboards, vocals
Turo Paschyan: bass, 2nd lead vocals (4)
Roli Eggli: drums, percussion
and
Tato Gomez: bass (4)
V 70. rokoch to v demokratickej časti sveta rockovo vrelo. Na každé svetoznáme meno pripadalo stovky tých, ktoré sa nepresadili, alebo, a to je prípad švajčiarskej kapely TEA, žali úspechy primárne vo svojej domovine. Osobne tieto kapely zo Západu milujem. Album The Trip z roka 1975 krásne demonštruje, prečo.
Pätica hráčov vie, ako má znieť rezké rockové spektrum. Čo by sme za to u nás dali, keby vtedy a vlastne aj dnes zneli naše akože rockové skupiny aspoň podobne. Už úvodná sedemminútová jazda Breakdown ma nenechá na pochybách, že sa tu bude vetviť pestrá paleta tém a pocitov. Miestami až „queenovských“. Celkom ma prekvapilo, koľko priestoru má v skladbách klavír. Znie v intrách (Through Scarlet), počas medzihier (See You Again) i na záver (I’d Never Have Bothered). Inak, ak si niekedy predstavujem pompéznu muziku, tak práve TEA napĺňa moju predstavu na sto percent. Ešte aj v sfunkovaných komerčných kúskoch á la See You Again je pompy toľko, že by ju mohla vyvážať.
Osobne sa mi najviac páči naliehavý hymnus The Ship, akoby z oka vypadol Uriah Heep. Podobne svižný glamík A Dog Called Joe prebúdza moje atrofované glamrockové ústrojenstvo do stavu nadšenia. Skrytý drahokam je však rockový majsterštyk Crystal Rivers. Nikdy by som nepovedal, že jemne znejúci klavír dokáže znieť tvrdšie ako celý blackmetalový festival v Škandinávii.
Osobitne sa pristávim pri jedinom covere, známom šlágri Summer In The City. Aj tu kapela ukazuje, že vie zaranžovať svojskú a originálnu verziu čohosi, čo by som obvykle uzákonil ako výsostné právo pre Joe Cockera. Ale ide to veru aj inak!
TEA dnes poznajú (a aj to často iba po mene) predovšetkým priaznivci speváka Marka Storaceho, ktorý sa stal v 80. rokoch základným kameňom skupiny Krokus. Za mňa však jeho predchádzajúca kapela núka ďaleko zaujímavejšiu (a pestrejšiu) muziku. Album The Trip je toho vynikajúcim príkladom. Však ho okoštujte!
reagovat
b.wolf @ 08.12.2024 21:07:12
Krokus mám dobře naposlouchaný, ale o téhle skupině jsem vůbec nevěděl. Nicméně jsem okoštoval všechny tři fošny a byl jsem příjemně překvapen. Parádní rocková nálož, přesně moje krevní skupina. Takových zapomenutých skvostů je... díky za recenzi, pro mě 4/5
hejkal @ 09.12.2024 05:42:35
Súhlasím, všetky tri sú zaujímavé. Som rád, že ťa tento zabudnutý kúsok oslovil.
- hodnoceno 0x
- hodnoceno 0x