Satin Whale - Desert Places (1974)

V záplave nemeckej tvrdej rockovej scény si plávala aj saténoví veľryba, a teda Satin Whale. Kapela debutovala v roku 1974 albumom Desert Places, tak si ho poďme predstaviť.

Štvorica hudobníkov v zložení Thomas Brück (basa, vokály), Dieter Roesberg (gitara, flauta, saxofón, spev), Gerald Dellmann (klávesy) a Horst Schättgen (bicie, vokály) nahrala päť dlhých skladieb, ktoré sa vzpierajú žánrovej čistote ako miešanci nacistickej neznášanlivosti. Je to hard (Sense Of Places), je to troška art (Perception), miestami až najazzlo hravé (I Often Wandered). Ale pritom stále ostré ako reakcie na vlastizradcu v predvianočnom Kremli.

Už úvodná skladba Desert Places je dokorenená flautou, pritom by som ju nenazval „tullovskou“. Striedanie nálad i motívov pripomína aprílové počasie, prípadne partnerku v prechode. Východiskový bod čujem v hardrockovom fundamente, čo mi nesmierne vyhovuje. Pokiaľ túžite po rozkošatených a rozšantených sólach, aj tých je tu nadostač. V momente, keď prevláda pomalšie tempo (Remember, Perception), pátos a emócie prýštia na hektolitre. Slabším povahám by mohli privodiť aj šok, predstavte si, že sa z „WC paperless“ slovenskej nemocnice zázrakom prenesiete do špičkovej súkromnej kliniky kdesi na Západe. Nie je to pre každého, niekto radšej nastavuje zadnicu východným bojarom a pripadá si žiadaný.

Kapela patrí k tým, ktorej hudbu som systematickejšie spoznal až nedávno, ak nepočítam Lost Mankind, titulnú skladbu z druhého albumu, ktorá sa zjavila na kompiláciách Krautrock – Music For Your Brain. Najprv som si v roku 2023 kúpil skvelý koncertný dvojalbum Whalecome a následne, ku konca toho roka, vyšla aj kompletka piatich štúdiových albumov za rozumnú cenu, a tak mám túto jedinečnú skupinu prakticky komplet (Tento rok sa objavil aj komplet koncertných nahrávok, ktorý obsahuje pôvodný zmienený dvojalbum a jedno CD živých rarít, do toho som nešiel).

Satin Whale stojí za hriech!