White Witch - White Witch (1972)

Hovorí sa, že sociálne siete sú semenišťom zvád, negativity, nenávisti... Ale, aj keď je to ťažké, dajú sa využívať aj pozitívne. Na facebooku som v niekoľkých hudobných skupinách, vyskúšal som ich viacero a našiel som si tie, ktoré danými neduhmi netrpia. A v jednej z nich som si všimol aj status o americkej hardrockovej formácii White Witch, o ktorú som dovtedy nezavadil. Šťastný ako blcha som okamžite kúpil oba jej albumy. White Witch z roka 1972 je prvým z nich.

Úsmevné je, že sa hlásili k bielej mágii, chceli priniesť lásku a pozitívnu energiu tam, kde vládli temné rockové spolky (nebudem menovať čierne vdovy na sabatoch).Z pohľadu muziky to nehrá rolu. Jedenásť skladieb je skôr krátkych a úderných. Psychedelická kakofónia v úvode Parabrahm Greetiing/Dwellers Of The Treshold by vystrašila aj Nebojsu a následné ťažkotonážne kvílenie by sa hodilo skôr do pohanského rituálu kdesi v hustých lesoch než v kostole. A hoci je to solídne hutná muzika, nebráni sa ani konskej dávke melodiky. Help Me Lord na tomto kontraste stojí ako štyri slony na pancieri korytnačky letiacej vesmírom s plochou zemou nad nimi. Znie to ako blbosť, ale koľkí ľudia sú s tým spokojní! Atmosférické klávesy sú ďalším kladom prezentovanej muziky. V niektorých momentoch akoby ešte doznievali 60. roky, taká Don’t Close Your Mind by mohla byť vysielaná aj v rádiu, keby, pravda, nemala skoro sedem minút.

A tak to ide rad za radom. Nič nevyčnieva, pretože všetko znie fajn. Najzábavnejší komentár k hudbe som čítal na serveri Rateyourmusic, kde ktosi s nickom Megamegasabbath napísal, že to znie, ako keby chceli Sweet hrať skladby od Deep Purple. Neviem, či niekedy počul album Sweet F.A., ktorý Párplom zdatne konkuruje. Každopádne je to v konečnom dojme mäkšia muzika, ako by sa zdalo. You’re The One, Sleepwalk, And I’m Leaving, Have You Ever Thought Of Changing/Jackson Slade – to všetko je až prekvapivo „soft“. Ale všetky tieto skladby sa počúvajú so šťastným úsmevom na tvári, ako keď vám niekto oznámi, že ste vyhrali milión eur.

Haluznou vskuvkou je kabaretné mecheche It’s So Nice To Be Stoned. Netvrdím, že je to zlá muzika, ale celkovej nálade albumu skôr škodí.

Samozrejme, ja si cením najmä tie ostrejšie kúsky, rokenrolový Home Grown Girl, naspídovaná jazda Illusion so temnou sabbathovskou medzihrou... Túto vec považujem za najlepšiu skladbu na albume, priam povinnosť pre hardrockových študentov. A aj tajuplná temnota v The Gift je bohovská.

Debut White Witch sa mi páči. Je dobrý.