Morgen - Morgen (1969)

Hybrid medzi The Who a Jimi Hendrixom krížený s The Doors? Prečo nie.

Americká skupina Morgen sa ku mne dostala, ako to už býva, náhodou. V Roxy na mňa vybalili štós albumov od Radioactive Records s tým, že je to všetko neznáme, ale asi dobré. Námatkový výber zaistil pre moje nenažrané zberateľské túžby skupiny ako Grupa 220, Willow Tree, Mouzakis, Wabash Ressurection, Black Orchids, Smokin’ Willie, Fifth Flight, Vulcan’s Hammer a na ďalšie si ani nespomeniem. Aha, ešte jedna mi napadla. Morgen.

Už od prvých minút skladby Welcome to the void je jasné, že hudobníci to v štúdiu s nestavovaním zvuku nijako nepreháňali, všetko hlučí v sympatickej zmeske kyselinových gitár, príjemného spevu s chechtavou úchylkou a burácajúcej rytmiky. Najlepšia skladba albumu sa volá Of dreams, jej nasládlý spev krásne kontrastuje s pokojnejšou, hoci tempom rýchlou skladbou. Beggin’ your pardon (Miss Joan) je o niečo zlovestnejšia, psychický teror sa však nekoná, skôr také mierne vyšinutie. Kým Eternity in between sa môže pochváliť až poslucháčsky prístupnou tvárou, ksicht vražednej pecky Purple kolíše na pomedzí spevného sna a nočnej mory všetko taviacej gitary. Nervózu vyvolávajúci rytmus to iba podčiarkuje. She’s the nitetime by som zvolil ako singel do dobových rádií, má v sebe niečo z vtedajšieho psychedelického popu. Záverečná Love silno pripomína The Doors, čiže dávkuje psychedéliu v miere, v akej je ju radosť absorbovať.

Morgen počúva na slovo staromilstvo a tomu jednoducho neviem odolať.

reagovat