Clark Hutchinson - Gestalt (1971)

Ako každá správna experimentálna skupina zo zlatého veku rockovej hudby (prelom 60./70. rokov), aj Clark Hutchinson ponúkala na každom albume niečo úplne iné. Kým debut A=mh2 fičal na siahodlhých meditáciách a Retribution sa vyžíval v surovom hard rocku, tretí počin s názvom Gestalt ponúkol krátke baladické pesničkové útvary. Ale poporiadku:

Úžasná španielska giatrová predvádzačka tvorí predohru ku chripľavej hard rockovej balade Man's best friend. Opäť sa ozve španielka, dlhý slaďák Love is the light si zároveň neodpustí mručanie medveďa po zimnom spánku (s prázdnym žalúdkom je jeden mrzutý). Milujem precítenú gitarovú inštrumentálku The light burns on, v ktorej vedú srdcervúci dialóg dve gitary. Džezová spievaná klavírna meditácia Come up here na chvíľu naruší dominanciu Hutchinsona (ktorý si berie slovo v jej druhej časti). Clark nelení a v pripomienke na debutový album vystrúha ďalšiu džezovú haluz v skladbe Disorientated part one, kde znie nielen klavír, ale aj saxofón. Zádrapčivý slaďák Boat in the morning mist ma necháva úžasom bez slov. Pokoj a zároveň rocková drsnosť v jednom, som namäkko. Orientálna vsuvka Oriented uspáva, ale rýchlo ju vystrieda klavírny slaďáčik First reminder. Klasikou zaváňajúca akustická gitara si vezme slovo v Mix elixir, hard rocková rifovka Poison naopak škriabe sluch spôsobom mne milým. Záver obstaráva opakovaná chaotická zvukohra Disorientated part two (as disorientated part one) a to je všetko.

Výborný album. Priaznivci gitarového rocku v pomalších tempách si prídu na svoje.

reagovat