Metheny, Pat - Pat Metheny Group (PMG) (1978)

Methenyho široká diskografia ponúka v rámci jazzu a fusion niekoľko zásadných a štýlotvorných albumov. Nájdu sa však aj menej tradične poňaté nahrávky, čo slúži ku cti samotnému Methenymu a jeho hľadačskému talentu. To nie je ale prípad tohto albumu s názvom Pat Metheny Group a už len samotný biely obal napovedá, že hudba bude mať jemné čisté jazzové kontúry. Náznaky fusion pôsobia osviežujúco na tejto mimoriadne kvalitnej a príjemnej doske.

Lyle Mays je vo svete klávesov a jazzového klavíru veľký pojem. Jeho kryštalická a pocitovo presná hra skôr dotvára výsledný efekt a nemá za úlohu na seba za každú cenu upozorňovať. Je však aj tu čo obdivovať z jeho rúk a myslenia. Basgitara Marka Egana a bicie legendárneho Dannyho Gottlieba tvoria dokopy harmonický celok. Komunikácia medzi týmito dvoma nástrojmi tvorí dôležitý prvok na albume a hudobníci hrajú ako keby oddelene a zároveň harmonizujú, proste typický jazz. Hlavný impulz vychádza zo všestrannej gitary, ktorá vytvára jedinečné melodické obrazce a stupnice, ktoré s takou ľahkosťou zahrajú len vyvolení. Hudba sa nesnaží poslucháčovi nejako podlizovať, ale priblížiť svet jazzu pomocou zaujímavých hudobných koláží a silných motívov.

Desaťminútový úvodný pozdrav San Lorenzo je pospájaný jemnými nitkami tónov jednotlivých nástrojov a ako keby chceli poslucháča odniesť do iného sveta. Všestranné klávesy a klavír vyludzujú melodické tóny v nebesky čistých aranžmánoch. Celá skladba je hlavne v réžii Lyle Maysa a Methenyho gitara sa len tak trochu obtrie v podobe krátkeho sóla. Už v druhom príspevku Phase Dance je počuť spleť distingvovaných melodických postupov, kde Metheny čaruje v rýchlych ale pocitovo silných stupniciach. Rytmika Egan-Gottlieb je excelentne kreatívna a v rôznych nepravidelných latino rytmoch je udržiavaný jazzový tvar tejto skladby. Na počesť Jaca Pastoriusa bola napísaná jazzová klasika nazvaná jednoducho Jaco. Metheny sa ukázal ako silný autor a toto je príklad veľkého melodického talentu. Prispeje aj Mark Egan svojim patrične vynaliezavým sólom. Gitarová predohra Aprilwind s jednoduchšími, ale krásnymi akordmi nadväzuje na April Joy. Basové postupy v nej sú priam určujúce a lahôdkový jazz rytmus rozplýva akékoľvek predsudky voči jazzovej hudbe. Metheny sa blysne niekoľkými sólami, ktoré patria medzi vrcholy tejto skladby. Koniec v podobe intenzívneho melodického motívu zahrieva v pozadí Lyle Mays s jeho absolútne nádhernými klavírnymi linkami. V rýchlejšej a patrične aj svižnej Lone Jack cítim asi najsilnejší príklon k fusion aj s Methenyho geniálnou gitarovou ekvilibristikou. Klavírne sólo už nie je éterické a pre zmenu zásobuje poslucháča širokou škálou tónov s pomocou skvelej rytmiky.

Táto doska patrí medzi Methenyho zásadné popri jeho ďalších albumových klenotoch. Podarilo sa mu tu dotiahnuť takmer do dokonalosti melodický jazz/fusion, čo je chvályhodná vec. Je dobré ak sa albumom zoznámia začínajúci fanúšikovia jazzu poprípade vyznávači progresívnej formy tohto žánru. Dielo nestratilo nič zo svojej kvality a dôležitosti, preto sa to nedá hodnotiť inak ako piatimi hviezdičkami.

reagovat

PaloM @ 26.03.2013 07:29:25
alienshore, veľmi ma potešila tvoja recenzia. Je to trošku telepatia alebo skôr náhoda. Práve minulý týždeň som hľadal po e-shopoch ponuky na Methenyho diskografiu r.1975-81. A vraj bývajú akcie ECM zhruba raz za 2 roky. Budem čakať, ale nie nečinne, tak som si vyrobil testovacie disky 6 albumov. A kým to kúpim za rozumnú cenu, chcem to podrobne napočúvať.
Totiž, doteraz som sa venoval majstrovej diskografii z novšieho obdobia. Tieto 70.roky som poriešil pred asi 3 rokmi vlastnou výberovkou 2CD, čo potešilo aj kolegu v práci, lebo je to výber melodických "hitov".
Po zložitých a mnohovrstvových albumoch, ktoré vyvrcholili s Orchestrion a úžasným live 2CD Orchestrion Project, som zatúžil po ľahšie čitateľných začiatkoch Pata Methenyho.
To, čo píšeš, je verné, aj keď subjektívne, a keby som mal opísať pocity, určite by som volil iné slová. No podstata by bola rovnaká - radosť z veľmi kvalitnej pozitívnej hudby. A tieto pocity sú prakticky rovnaké z Bright Size Life, Watercolor, New Chautauqua, American Garage.
Veľmi pekne ďakujem za recenziu, je výpovedná a cítim to po pár posluchoch podobne.

alienshore @ 26.03.2013 17:05:53
vďaka Palo, mám rád aj takéto prívetivejšie albumy ako Pat Metheny Group či American Garage a s rovnakou chuťou si dám aj veci ako The Way Up či tebou spomenutý Orchestrion, tak nech žije jazz :-) ....

ackerman17 @ 30.03.2013 08:37:04
Naprostý souhlas, neuvěřitelné album! Takový "Lone Jack" bych dokázal poslouchat od rána do večera :)