Trapeze - You are the music...We’re just the band (1972)

Podliezavý názov “Vy ste muzika, my sme iba skupina” je posledným albumom (na dlhý čas), kde hrá Glenn Hughes. Jeho dominanicia začína byť viac ako zrejmá, je tvorcom väčšiny z ôsmich skladieb, jeho záľuba vo funky sa tiež výrazne prejavuje.

Úvodná vec Keepin’ time ptrí k tomu najlepšiemu, čo som od Trapeze počul. Nie, že by išlo o nejakú ultra komplikovanú skladbu, ale má úžasný švih, slajdová gitara je božská a náznak funky vkusný a nekompromisný. To sa nedá povedať o komerčne ladenej balade Coast to coast, ktorá nie je zlá, ale nudí ma. Podobne ladená What is a woman’s role má aspoň trošku snahy občas vyznieť tvrdo (ale naozaj ide len o jemný opar niečoho dravého). Podarené je gitarové sólo a záverečné kričanie. Nasleduje najlepšia skladba albumu, a síce Way back to the bone. Takto si predstavujem funky hard rock! Rázne, nekompromisné, tvrdé a na nič sa nehrajúce orgie pre fajnšmekrov, aké by mal počuť každý, kto kedy fandil hard rocku.

Trošku ma mrzí, že zvyšok albumu nastavenú latu nedokáže udržať. Feelin’ so much better now je síce svieža rockovica, ktorá neurazí, ale rýchlo ju vystrieda najhoršia hitparádová nuda so saxofónom v čele – Will our love end - za akú by sa nehanbili ani na MTV v 80. rokoch. Rýchlejšia skladba s neveselým názvom Loser má dostatok hard rockového náprahu na to, aby potešila. A je tu koniec. Po vzore minulej dosky je titulná vec umiestnená na samý záver. You are the music, we’re just the band stojí na chytľavom refréne, ide o príjemný priamočiary (a funky pozitívny) dupák určený pre štadióny.

Dobrý album, na môj vkus moc funkoidný, oproti debutu výraznejší, ale hviezdičky z toho vychádzajú rovnako.

reagovat