England - The Last Of The Jubblies (1997)

Ku skupine England som sa dostal nedávno, hoci jej existenciu (a aj ďalších, patriotizmus evidentne fungoval aj medzi hudobníkmi) som vnímal od dôb, čo som na ňu natrafil na Progarchives. Nikdy som si ju síce nedával do súvisu s možným nákupom, ale keď sa naskytla možnosť, reku, vyskúšam a uvidím, aj keď ide o nevydané nahrávky. Stáva sa predsa aj to, že sa nájdu perly aj medzi ostatkami.

K dispozícii som tak dostal šesť skladieb a fajčiacu kráľovnú na obale. Last of the jubblies je taká pocta Genesis, na ktorú sa dá odvetiť: „Yes“. Mellotron dominuje, čo isto poteší staromilcov, ktorí bez jeho zvuku nevedia ani vstať z postele. Pravda, ani ostatné klávesy sa nestratia.

Creepin’ instrumental má veselú atmosféru, akoby som sa dostal na nejaký stredoveký hrad (napr. kráľa Artuša), kde sa práve začala hostina po tom, čo sa skončila drina (čítaj mordovanie, drancovanie, znásilňovanie a plienenie). Podobne skočné motívy prevládajú aj v skladbe A one-legged day tale, akurát sa tu aj spieva. Zlovestnejšie motívy ponúka Sausage pie, sťaby sa blížila letná búrka. Stále je to však silno britský vyumelkovaný (čítaj jemný) model muzicírovania, ktorý tak opantal duše progresívnejšie zameraných poslucháčov. Vzdušne poňatý úvod Tooting Bec rape case naznačí, že sa ponoríme do vôd zložitejšieho muzicírovania i nekaždodennej percepcie, čo je plus, pokiaľ nie ste fanúšik Kiss, a ešte aj zuby si umývate za zvukov produkcie Gentle Giant. Akonáhle skupina uberie skladbám na minutáži, pritvrdí. Najbrutálnejšia rocková smršť sa odohráva v niektorých momentoch skladby Mister Meener a to, že sa vzhliadla v Queen sa jej dá prepáčiť. Nanogram síce znie vedecky, ale skladba je to príjemná. Konečne je tu priestor pre gitarové orgie, pravda v podmaze hrá čosi, čo mi pripomína neskoršie albumy nemeckých classical rockerov Triumvirate.

Art i rock fičia na prog a počúva sa to náramne, hoci rok vzniku nahrávok posiela priania venované originalite niekam do ríše utópií. Kiežby aspoň takto sviežo znel neo-prog.

reagovat

fruupp @ 04.07.2012 12:12:14
Zdravím Hejkala. Jsem šťastným majitelem obou nahrávek (Garden Shed, The Last Of The Jubblies) - takže díky za recenzi. Jen malá poznámka: ačkoliv si nejsem zcela jist, mám dojem, že toto jsou nahrávky z let 1975-76 (v podstatě zbytky z Garden Shed), které po letech restauroval klávesák Robert Webb. Pokud je to jinak, tak se omlouvám za špatnou paměť.

hejkal @ 04.07.2012 12:56:20
Tiež to teraz neviem presne, odkiaľ som bral konkrétne rky, ale na nete sa o roku 1977 píše určite. Plus v booklete od Relics Records je uvedené, že ide o rôznorodé nahrávky, ktoré vznikli predtým, ako sa v roku 1978 skupina rozpadla. Ešte skúsim popátrať. Vďaka.

hejkal @ 04.07.2012 13:09:35
Z progarchives som to opísal.

Borek @ 04.07.2012 15:12:36
Zdravím s omluvou za zásah do debaty, ale co bych se nepodělil.
Zmatky v tom dělá sám Webb. Na webu >> odkaz mluví o nahrávkách z let 1975/76, kdežto v bookletu CD (Garden Shed Music, 2005) píše, že:
skladby 1-4 byly nahrány v roce 1977 (Surrey Sound Studios)
skladby 5 & 6 v roce 1976 (Olympic Studios a Air Studios)
S uvedením dalších informací se zdá být bookletový údaj serióznější, řazení skladeb zas nabízí možnost přepisu u prvních čtyř songů (z 1975 na 77). Takže...

hejkal @ 04.07.2012 15:22:19
Takto sa rodia legendy. Borek, dík za vstup do debaty, nebol to zostup, ale vzostup.