Petrucci, John - Suspended Animation (2005)

Napriek tomu, že tento skvelý OPUS je už nejaký ten piatok na svete, faktom zostáva, že mu skutočne nebolo venovanej toľko pozornosti, ako si podľa mňa zaslúži. V mojom pomyselnom rebríčku gitarových albumov tróni na druhej priečke spoločne s Extremistom Joea Satrianiho / na Steveho Vaia skutočne nikto nemá :o) / Suspended Animation je jasným dokazom toho, že doby oslňujúcej techniky ktorá nikoho nezaujíma, ako už tu bolo v jednom z príspevkov napísané, nie sú dávno preč. John Petrucci bez pomoci akýchkoľvek extrémnych výdobytkov súčasnej hudobnej techniky, mám na mysli syntetizátory a klávesy vo všeobecnosti, dokázal vytvoriť dielo absolútnej kvality. Tak po skladateľskej ako aj interpretačnej stránke. Je obdivuhodné, ako John napriek tomu že jeho domovská kapela mu zaberá veľa času a energie, má ešte stále ohromné množstvo skvelých hudobných nápadov. Tak ako v prípade Steveho Vaia, nemá zmysel vyzdvihovať ktorúkoľvek zo skladieb jednotlivo. Bolo by to znevážením čo i len niektorej z pasáží ktorejkoľvek zo skladieb. Tento album proste nemá slabé miesto a čírosť, feeling, nápaditosť a neomyľnosť Johnovej hry je fascinujúca. Pevne verím v to, že John znova nájde vo svojom nabitom programe čas a ponúkne nám ďaľší takýto klenot.
reagovat

PaloM @ 22.01.2011 17:15:39
Výborná pripomienka albumu, yngwie3. Od profíka, akým si, by som inú recenziu ani nečakal. Začína mi posledná skladba a na prvé počutie je album zložité sústo. Oceňujem prospešné zaradenie 2 pomalých skladieb v miestach, kde som už strácal orientáciu. No, keď som zvládol a obľúbil si "džonyho mahavišnu", toto bude strávitelnejšie. Je to zložitejšia muzika ako Satriani. Veľmi dôležité je, že som nemal pocit z ohlupovania samoúčelnými prstvými cvičeniami. Oceňujem, že skladby nie sú inšpirované "snovým divadlom". Rád by som znevážil a vyzdvihol niektoré skladby, ale problém je, že všetky sú kvalitné. Mrzí ma, že v našich e-shopoch CD absentuje. Nakoniec prosím autora recenzie, aby nežgril takýmito skvelými typmi pre seba a častejšie sa s nami podelil. Posledná 11,5 minútová lahôdka skončila a nastal čas album pustiť odznova.

frippák @ 22.01.2011 22:21:36
Petrucci je pan kytarista i když DT nejsou zrovna to co mě nakopává, ale beru že je to promakaný..... yngwie3 - posloucháš i svýho jmenovce?

yngwie3 @ 23.01.2011 19:21:00
to frippák: Samozrejme že počúvam Malmsteena a mám jeho tvorbu zaradenú vo vysokých poschodiach pomyselnej pyramídy. Jeho štýl hry mi však nevyhovuje, aj keď hrám na nástroje tej istej značky ako Yngwie. A vždy som ich mal najradšej. Pre mňa je Fender forever :o)

pito63 @ 23.01.2011 20:35:28
Yngwie3
Nemám vzťah k inštrumentálnej hudbe, preto som Petrucciho album nikdy nepočul. Nenašiel som cestu ani k Dream Theater a snažil som sa veľakrát. Táto hudba mi nesedí, nevyhľadávam ju.
Chcel som sa Ťa, ak dovolíš, opýtať niečo iné. Zaujal ma príspevok ohľadom Yngwieho Malmsteena. Ako to mám chápať? Jeho tvorba Ti vyhovuje, uznávaš ju, ale Ti nesedí Yngwieho štýl? Čo to znamená? Jeho hra je prepracovaná, ťažká na učenie, výnimočná, brilantná technika, atď. alebo ide iba o nejaké ego, exhibicionizmus, nadradenosť, samoľúbosť, pýchu?
Pýtam sa preto, že mám jeho tvorbu rád, hoci ju nemám zďaleka podrobne napočúvanú.
Vďaka za odpoveď!

yngwie3 @ 23.01.2011 20:55:53
ahoj Pito, dávno sme nehodili reč. Je čas to napraviť. Takže čo sa týka Petrucciho, skús si tento album vypočuť, možno zmeníš názor. Nebudem sa ale čudovať, ak to nebude láska na prvé počutie :o). Ide skutočne o náročnú hudbu, a ak nemáš k inštrumentálnej hudbe vybudovaný akýkoľvek vzťah, bude to o to ťažšie. A teraz k Yngwiemu. Ako som už povedal, mám veľmi rád jeho hudbu, a aj keď je niekedy trocha exhibicionista, tvorí skvelé diela. Ide skutočne o techniku hry, ktorá je extrémne ťažká na učenie. Na svete nie je veľa gitaristov ktorý si možu o sebe povedať že zahrajú Yngwieho party. V takom šialenom tempe, v akom Yngwie hrá stupnice alebo arpeggia ...... Obdivujem ho. Na to fakt nemám.

pito63 @ 23.01.2011 21:13:54
Yngwie3, presne tak, dávno sme nepokecali! :-)
Petrucciho píšem do zoznamu, ale ja sa poznám, bude to "trápenie".
S názorom na Tvojho menovca si ma veľmi potešil. Nepočuť veľa chvály na jeho tvorbu.
Yngwie3, vďaka za postrehy k Malmsteenovi! Po Tvojich slovách si ho začínam vážiť ešte viac.

Toto album mám doma zatím jen dva dny, ale i tak mi to nedalo, abych sem nenapsal svůj názor na něj. Domovská kapela Johna Petrucciho, jak všichni víte, je Dream Theater. Fanoušky této skupiny bývá často kritizován za svůj přehnaný exhibicionismus a touhu předvést se, jak skvěle svůj nástroj ovládá. Ale co je na deskách DT zápor, se na této solovce mění v klad a pořádný. Mezi sklady, které si \\\"musíte\\\" zamilovat na první poslech, patří podle mého Jaws Of Life, Glasgow Kiss a Wishful Thinking. O jednotlivých písních se nemá cenu rozepisovat, tu krásu na papír jednouduše zachytit nejde. To se musí slyšet a hlavně poslouchat.
reagovat

Průzračné tóny čiší ze strun tohoto kytarového boha. Tato neznámá deska je výjimečná a zvláště vhodná pro příznivce instrumentálních kytarových desek. A pan Petrucci opravdu umí. Odskočil si jen tak od plotny ze své kuchyně Dream Theater a prošpikoval Suspended Animation svými špíčky. Nehledejte na desce žádné velké hudební komplikace, pouze radost z rockové kytary. Otvírák Jaws of Life si budete od prvního poslechu broukat několik dnů :) nádherná vzdušná skladba. Dvojka mi připomíná ekvilibristu pana Satrianiho. Wishful Thinking si zamilujete na první poslech, copak asi dělá Gary Moore. Lost Without You je melancholická věc již podle názvu. Animate zní našinci poněkud exoticky. Celé toto dílko je křehké byť místy zabalené do hutnějších rockových barev. Za poslech rozhodně stojí.
reagovat