Fermata - Fermata X (1999)

S návratom Fedora Freša do Fermaty sa zároveň do kapely vrátila náročnosť rannej tvorby. Už to nie je len príjemný inštrumentálny rock, ale je tu cítiť zložitosť charakteristickú pre Fermatu, keď sa ešte písala s dĺžňom (Fermáta), teda za čias Berku. Nehvoriac o tom, že každý tón basovej gitary všetkým hovorí, že nikto iný ako Frešo to nemôže hrať. Jeho štýl sa nedá pomýliť. Náročnosť je ozaj spestrením tohto albumu (Perpetum III), ale aj príjemné skladbičky na uvoľnenie nechýbajú (Genuine, Letná, Guitar dreamin). Záverečná Fade out ma svojou melanchóliou vždy spoľahlivo ukľudní, a to ja mám rád. Skvelý návrat ku koreňom.
reagovat

Presne pred desiatimi rokmi, konkrétne 8.6.1999 sa v nitrianskom rockovom klube Stará pekáreň (bohužiaľ dnes už neexistuje) konal koncert skupiny Fermata v zložení Griglák, Frešo, Prieložník a Valihora. Koncertný playlist bol zostavený z notoricky známych skladieb, ale tiež z úplne nových vecí, ktoré sme si mali možnosť vypočuť v premiére. Bassgitarista Fedor Frešo, ktorý zvyčajne aj moderuje koncerty Fermáty asi tak v strede koncertu oznámil, že skupina vydá na jeseň novú platňu a z nej ponúkol prvú novinku - Part I.. Keďže publikum prijalo novú skladbu veľmi dobre nasledovala ďaľšia chuťovka Rendez-vous v štýle Spomienky na Amsterdam z albumu Simile (1993). A k Partu I. patrí aj predsa aj Part II., ktorý by som mohol charakterizovať ako celkom veselú záležitosť priam v disko rytme s funkovo pulzujúcou Frešovou bassgitarou. Z koncertu aj z noviniek som bol nadšený a netrpezlivo som čakal na september, kedy mal konečne uzrieť svetlo sveta nový výlisok. Keď som konečne vkladal novučičký voňavý disk do cd playera a následne stlačil tlačidlo play... bol som príjemne prekvapený hutným zvukom a prúdom pozitívnej energie valiacej sa z reproduktorov. Full power je ideálna vec na začiatok, skvele poslucháča naladí a vyhecuje. Myslím, že by sa za ňu nehanbil ani samotný Joe Satriani, v ktorého repertoári si ju viem živo predstaviť. Ani ďaľšie skladby rozhodne nie sú na zahodenie. Pôvabná Genuine, pohodová Letná... Pop art, že by pocta Andymu Warholovi? A Guitar dreamin´? To je skutočné romantické gitarové snívanie. Veľmi dobrá platňa končí tak trochu pateticky melancholickou a zasnívanou Fade out, strácajúcou sa v šume oceánu za spevu čajok. X je dobrá muzička, ale Huascaran to nie je, takže je to four stars.
reagovat

PaloM @ 10.06.2009 11:42:59
Takí sme my ľudia: Fermatu X, Dunajskú legendu, či Ota Petřinu 1.CD som kúpil vo výpredaji za cenu použitého materiálu. POdobne sa teraz predáva Mišík. CD Gotta, Bartošovú či Haberu som tam vtedy nevidel :-))

Brano @ 10.06.2009 22:06:39
Palo, vystihol si to veľmi presne.V dnešnej dobe drvivá väčšina ľudí dáva prednosť tzv. ľahším žánrom, ktoré si nevyžadujú nejaké zvláštne sústredenie.Ľudia to počúvajú ako zvukovú kulisu napríklad pri domácich prácach, alebo počas jazdy autom.Pre mňa však to "pravé orechové" je usadiť sa večer v pohodlnom kresle a pustiť si na dobrej hifine nejakú progresívnu muzičku.

Ondra @ 17.08.2009 20:52:27
To Brano & PaloM: Absolutní souhlas :-)) Zrovna si dávám Hudbu k vodometu a je to paráda...

adam @ 15.10.2012 20:04:29
tento koncertny program som pocul prvykrat v bratislavskom propeleri dakedy v 1998, myslim ze vtedy obcas davali aj huascaran. na bicie hral netusim kto. potom asi o rok na to v trnave v nejakej pivnici a tam bubnoval kucharek z elanu. brutal koncert. vela pridavali a to nas tam bolo max 50.