Curved Air - Midnight Wire (1975)

Midnight wire predstavuje kapelu Curved Air opäť v úplne novej zostave.

Úvodná skladba Woman on a one night stand je v podstate bluesovka á la Janis Joplin, počúva sa príjemne. S predchádzajúcou tvorbou nemá samozrejme nič spoločné, ale pocit je rovnaký. Day breaks my heart baladicky podriemkava, je jasné, že kapela sa preonačila na priamočiaru muziku určenú širšiemu publiku, než konzumentom omamných látok. Na nejaké husle zabudnite, väčšinou v pozadí buble klavír a sóla obstaráva gitarista. Way sa pripomenie až v krátkom intre skladby The fool, avšak tento progresívny záchvev rýchlo zmizne a je tu priam popová náladička. Čo už. Stále by som takúto hudbu v rádiách uvítal radšej, než to, čo občas nemilosrdne začujem. Pipe of dreams jemne snová husľové potulky éterom, nie je to zlé, ale po chvíli strácam pozornosť, čo nie je dobrá známka. Ako inštrumentálka však určite poteší tých nástrojovo orientovaných poslucháčov, ktorí by spevákov najradšej usmažili vo vlastnej šťave a pekne pomaly, nech trpia. Orange Street blues je taká koláž kadečoho. Chvíľku je tu kĺzavá gitara, často sa mierne funkuje... Zaujímavé je, že v prvej slohe je spočiatku iba spev podporovaný tu i tam nejakým tým gitarovým brnknutím. Ďalšia rádiová mäkkota Dance of love je pre mňa najmenej stráviteľnou skladbou albumu. Hold, nuda. Jediný vydarený moment je husľové sólo. Záver patrí titulnej skladbe Midnight wire. Ďalšia unavená balada, ale nemyslím to negatívne. Gitarové sólo i refrény sa vydarili.

Je to milý a obyčajný album, ktorý možno sklame závislých vyhľadávačov ambicióznych experimentov, ale na slnečné sobotné ráno je ako stvorený.
reagovat

Ryback @ 17.05.2017 21:16:04
Tohle i následující album je typické album (a napadá mě víc takových takto „postižených“ kapel :-), kde většina materiálu se dá charakterizovat: už to není to, co bývalo… Přesto jsou na takových albech jeden dva kousky, kterými na nás kapela provokativně pomrkává: My bychom stále dokázali dělat hudbu takovou, jakou jsme dělali (náročnější – jiný přívlastek mě teď nenapadá), ale ale ale… Na tomhle albu takto podle mě přímo trčí skladba Pipe of Dreams a závěrečný progrock jak vyšitý Midnight Wire.
S Tvými třemi body tak Hejkale, ač nerad, musím souhlasit.

hejkal @ 18.05.2017 06:13:18
Hej, avšak stále je to príjemná muzika. Niekedy človeku stačí aj obyčajný zážitok. :)

Ryback @ 18.05.2017 09:09:15
Přesně tak :-).