Springsteen, Bruce - Born in the U.S.A (1984)

Amerika. Krajina všetkých možností i nemožností. Krajina, kde už od útleho veku učia deti, aby boli hrdí na svoju krajinu. Vyrastú z nich vlastenci, ktorí prídu do reálneho života a okúsia tak aj odvrátenú stranu Ameriky, ktorá ich určite nemilo prekvapí. Driete od rána do večera a na konci dňa ste radi, že ste prišli večer domov. Pustíte si LP Born In The U.S.A. a Bruce vám ako hovorca robotníckej triedy spieva o každodenných strastiach a radostiach priemerného Američana.

Celá pointa albumu leží niekde na rozhraní vlastenectva, nádeje a dezilúzie z tvrdého života. Lenže aj tie skladby samotné sú skutočne o niečom a majú svoju valnú hodnotu. The Boss, ako ho prezývajú, dotiahol na úplný vrchol umenie napísať pop-rockový song bez mudrovania a bez sladkých prísad. Jeho chrapľavý hlas je priam stvorený na skutočný a úprimný rock and roll amerického strihu. The E Street Band mu je tradične oporou a ich profesionalita sa nesmierne cení.

Desať skladieb v tomto prípade znamená desať dokonalých hymien 80-tých rokov. Titulnú Born In The U.S.A. netreba nijako zvlášť predstavovať. Každý kto niekedy zakopol o rádiové stanice sa s týmto songom určite stretol. Sú tu však aj iné zaujímavé a krásne veci. Moje najmilšie sú Downbound Train, No Surrender, Bobby Jean a Dancing In The Dark. To sú skvostné melódie a pesničkárska poézia v objatí geniálneho skladateľského rukopisu. Intímne poňaté I'm On Fire a My Hometown efektne zakončujú obe strany vinylu. V podstate písať o dokonalosti aranžmánov, zvuku, produkcie je len nosením dreva do lesa.

Springsteen vyrastal v tzv. "working class" a témy, o ktorých spieva sú skutočné a asi budú ešte aj dlho aktuálne. Iste, stal sa z neho neskôr multimilionár. Mal talent, šťastie a ochutnal ovocie úspechu a slávy. Prečo nie. Veď o tom život je, robiť to, čo človeka robí šťastným. The Boss si zabezpečil niekoľkými albumami vstupenku medzi legendy rocku. Zopakovať kvalitu a nadčasovosť Born In The U.S.A. sa mu už ale nepodarilo. Veď nakoniec to ani nejde ...
reagovat

Martin H @ 13.09.2016 04:52:02
Velmi pěkně napsáno. Tahle fošna je Bossův vrchol. Dík za příjemné čtení. Po ránu obzvlášť potěšilo.

Jarda P @ 13.09.2016 05:48:50
Tuto desku jsem kdysi koupil v Supraphonu (už ani nevím jaké to bylo vydání) a po několika posleších ji s úlevou prodal. Springsteenova hudba mě nikdy neoslovila a výjezd do Budapešti na koncert Springsteena, Gabriela a Stinga jsem neabsolvoval. Což svědčí o mém vztahu k hudbě třech jmenovaných.

Balů @ 13.09.2016 08:12:31
Pro mne je vrcholem téměr akustická Nebraska.
:)

PaloM @ 13.09.2016 11:17:42
Slavo, súhlasím so všetkým, čo si napísal. Ďakujem. A druhým vrcholom je pre mňa Live 1975-85.

EasyRocker @ 13.09.2016 12:15:01
Mám tvorbu tohoto pána taky velmi rád, jeho hlas je neskutečně charismatický, je to stejný symbol US hudby jako ti Creedence, Bob Dylan, ale i další.

Petr_70 @ 13.09.2016 20:29:20
Kultovní album, které mne významně provázelo a ovlivnilo v období dospívání..
Mnozí jej zavrhnou jako komerční, ale zkuste milí kritici najít jiné takové album s tolika silnými a výraznými melodiemi? Troufám si říci, že nenajdete...

V zásadě mohu říci, že od Springsteena znám už jen jedno lepší album - The Wild, the Innocent & the E Street Shuffle; z období jeho začátků. "New York City Serenade" je prostě neskutečně nádherná! :)

Jardo @ 13.09.2016 20:45:44
Sranda, že prezident Reagan dával svojho času Springsteena, ako vzor americkej mládeže - čo sa hrdosti na svoju rodnú krajinu týka. Zjavne videl len obal tohto albumu a počul zrejme len refrén titulnej skladby (inak, ten text je geniálny), z čoho bolo smiešne aj samotnému Bossovi.