I Drive - I Drive (1972)

Skupinu I Drive som si zadovážil celkom nedávno (tak rok dozadu) na základe článku o 2066&Then v časopise Classic Rock. Prirovnanie k mojím obľúbencom Beggar's Opera jednoducho nešlo nechať nepovšimnuté...

Zohnať v poslednej dobe CD od Second Battle je dosť problematické, ale podarilo sa. Natešený púšťam prvý disk a:

Úvodná Down, down, down je surová hard rocková pecka, trošku mi pripomenula druhý album May Blitz. Gitara a aj kláves škrípu ako čerstvo narastený chrup, radosť počúvať. Beggar's Opera to síce nie je, ale nevadí. Druhá skladba je v rovnakom duchu (a evokuje skoré veci od Deep Purple), nasleduje trošku space vzdušná Looking out my window, hravé boogie Marry a musician a opäť rázny hard rock... Hard rock prevláda, mihne sa tu slaďák What a pity, rock'n'roll Just a little bit a album ukončuje drsná klávesová Be the one a parádny naliehavý ťažký melodický slaďák Brave new world.

Nebolo to to, čo som čakal, ale sklamaný som nebol ani trošku. Výborná hard rocková doska.

Avšak, kvôli niečomu sa táto skupina musela dostať do povedomia ako classical rock. Vkladám teda druhý bonusový disk a dávam play:

Posledná vec, ktorú nahrali štúdiovo po vydaní albumu - I need a friend - začína akustickou gitarou sprevádzanou chrapľavým spevom, pomalá balada vyzerá ako snaha o dostatie sa do rádia. Celkom dobrý začiatok. Avšak živé demo nahrávky sú silno ovplyvnené 60-ties érou, It ain't so bad je rock'n'roll ako od Berryho, Looking out my window je trošku iná ako na doske, síce to šľape, ale skôr kríva, než beží. Ako bonus táto skladba obsahuje vlčie vytie na mesiac úúúaúúú, ktoré je dosť..."zvláštne"... Everything in vain je viac ako okopírovaným Still I'm sad a tak ďalej. Skladby sú celkom o ničom a majú dosť zlý zvuk. Záverečná Classic Rigby je konečne to, čo som čakal. Úvodný Beethoven (prekvapivo motív tatata tá, kto uhádne, čo to je?) sa miesi s Beatles a má ešte horší zvuk než predchádzajúce veci. Keďže tento singel predávali na koncertoch a dlho bol jedinou nahrávkou skupiny, to asi dalo vzniknúť názoru, že I Drive sú vlastne classical rock.

Zhrnutie - prvý disk je parádny štvorhviezdičkový hard rock, druhý je skôr podpriemernou demonahrávkou, ktorá nedosahuje sily dosky. Nebudem tento bonus disk rátať do hodnotenia.

reagovat

merhaut @ 10.09.2007 11:42:40
Tak už jsem našel viníka spojení I Drive = "Beggar´s Opera".

Encyklopedie The Crack In The Cosmic Egg z roku 1996 byla mým zdrojem při psaní profilu 2066&Then, a tam je u popisu, jak Geff k nim přišel, uvedeno, cituji: "after leaving an early incarnation of Beggar´s Opera (he also worked with I Drive)" - takže to se jednalo o nějakou blíže neidentifikovanou skupinu, která měla být vtělením Beggar´s Opera, a ne o I Drive - takže moje chyba překladu! Provedu opravu.

P.S. Při bádání - jak to bylo - jsem narazil na report z pamětnického koncertu starých kapel i těch, kde zpíval Geff Harrisson, zde >> odkaz a kapely: Nine Days' Wonder, Kin Ping Meh, Twenty Sixty Six And Then and Tritonus - sakra, to bych si uměl užít!

hejkal @ 10.09.2007 11:45:14
To by sme si užili dvaja. Okrem toho Tritonusu som počul všetky. Ozaj, niekto by mohol Nine Days' Wonder prihodiť, však o nich nikde na nete nie je ani zmienka, a pritom to taka vyborna skupina bola. Čo vy na to, Zappomilci? :)

Mr.K.K. @ 13.02.2008 20:51:06
Bitte schoen :
>> odkaz