Mayall, John - John Mayall Plays John Mayall (1965)

Na počiatku kariéry otca britského blues stála koncertná paráda John Mayall Plays John Mayall (1965), o ktorej by som rád čosi napísal.

Mayall si zamiloval bluesové nahrávky ako dieťa, keď počúval veci zo zbierky svojho otca. Ako občasný muzikant mal v roku 1962 šťastie, že predskakoval Alexis Korner’s Blues Incorporated v Bodega Jazz Clube a rozhodol sa stať profesionálnym muzikantom. V januári 1963 sa presťahoval z Manchesteru do Londýna a vo februári zostavil kapelu The Bluesbreakers. Zostava sa menila prakticky obdeň, ale v apríli sa do zostavy dostal basák John McVie. Dňa 20. apríla 1964 nahrala skupina pre značku Decca svoj prvý singel Crawling Up The Hill/Mr. James, pričom v zostave boli Mayall, McVie, Bernie Watson (gitara) a Martin Hart (bicie). Vyšiel v máji, ale predalo sa ho len okolo 500 kusov. Kapela však nebola schopná udržať si stabilnú zostavu, nuž sa v nej zjavili Hughie Flint (bicie) a Roger Dean (gitara). Zároveň im Decca ponúkla možnosť nahrať koncertný album v klube Klook’s Kleek. Ten bol v hoteli Railway a susedil s Decca štúdiami, čím sa uľahčilo technické zabezpečenie nahrávania. Dňa 7. decembra 1964 nahral Mayall svoj debut, pričom na vystúpenie zvolil najmä svoje autorské skladby. Vyšiel v marci 1965 pod názvom John Mayall And The Bluesbreakers – John Mayall Plays John Mayall. Ako to dopadlo?

Mayall vstúpil na britskú bluesovú scénu zostra. Rýchle blues Crawling Up A Hill je čerstvým vánkom v hudobnom étery počiatku 60. rokov. Zvuk nie je najčistejší, snímanie živej hudby malo pred sebou ešte dlhú cestu. Napriek tomu je dvanásť skladieb podmanivých a sviežich. Ako som už spomínal, ide hlavne o jeho vlastné skladby, covery sú tu iba dva, ide o medley Night Train/Lucille. V štyroch skladbách si zahral aj saxofonista Nigel Stranger. Dielo má necelých tridsaťšesť minút, ale predstavuje britský bluesový boom vo svojej najlepšej podobe.

Vynikajúci debut, ktorý som bližšie spoznal relatívne neskoro, ale o to viac ho odvtedy počúvam.

P.S. Ako bonusy sú na remasterovanom CD z roka 2008 pridané aj tri skladby z nahrávania z 26. februára 1965, pričom Crocodile Walk a Blues City Shakedown vyšli ako singel v apríli toho roku a My Baby Is Sweeter sa prvýkrát zjavila na kompilácii Thru The Years (1971). Páska so skladbou Another Man Gone Done z tejto session zmizla, nuž doteraz nevyšla.

P.P.S. Mayall v apríli 1965 počul béčko singla Yardbirds – inštrumentálku Got To Hurry – a rozhodol sa ponúknuť miesto v kapele Ericovi Claptonovi. Zvyšok je, ako sa vraví, história.
reagovat

balu @ 13.06.2023 12:03:05
Dík za připomenutí této desky, pamatuji si, že měla dost našláplou atmosféru :))
musím si ji zas připomenout.

hejkal @ 13.06.2023 14:42:55
Hej, je to živelná záležitosť. Tento album má troška smolu, že nasledujúci s Claptonom sa stal svetoznámy. A ešte je to aj koncert. Taký pozabudnutý debut, ktorý je ale veľmi dobrý. Napokon, aj Yardbirds debutovali koncertným (a dobrým) albumom.

balu @ 13.06.2023 15:19:51
To, že je deska málo známá vlastně dnes zvyšuje její atraktivitu. U mne tedy určitě !

zdenek2512 @ 17.06.2023 20:35:39
Moje nejoblíbenější deska od Mayalla je Blues From Laurel Canyon, tuhle desku jsem nikdy neslyšel, ale chci to napravit, Mayall patří k těm umělcům jejichž desky nestárnou.

hejkal @ 17.06.2023 20:42:10
Prajem príjemné počúvanie. Mayall toho nahral veľmi veľa, v podstate je pre blues tým, kým je pre progresívny rock Zappa.