Mayall, John - A Banquet in Blues (1976)

A Banquet In Blues je jediným albumom, ktorý John Mayall vydal v roku 1976.

Osem skladieb nahral s rôznymi hudobníkmi, a tak mám dojem, že sa v tom čase akoby hľadal. Samozrejme, známe mená z jeho predchádzajúcich albumov nechýbajú, ale množstvo basgitaristov, dychárov, bubeníkov aj tak svedčí o postupnom nahrávaní. Až na jednu skladbu nahranú v New Orleans (Table Top Girl) ich však všetky nahral v máji 1976 v Los Angeles. Album sa v predaji ocitol v auguste a patrí k ďalším z tých, ktoré nebodovali v žiadnom rebríčku.

Hudobne pokračuje v mixovaní blues s funky, rhythm&blues, soulom a občas aj popom. Krásne to počuť už v úvodnej svižnej náladovke Sunshine. Podľa mňa sa Mayallovi uľavilo, že už nemusí robiť krovie Toussaintovi ako na Notice To Appear. Vôbec má album ďaleko viac energie a dravosti ako jeho predchodca. Skvelo odpichnutá You Can’t Put Me Down alebo Lady je toho najlepším dôkazom. Ešte aj v pokojnejších polohách si udržuje istú dávku dravosti (I Got Somebody, Seven Days Too Long), ba aj silno sfunkované kúsky (Turn Me Loose) sa vďaka tomu dajú počúvať. Album je zároveň pomerne pestrý, taká honky-tonk barovka Table Top Girl sa len tak nepočuje.

To, čím sa album vymyká bežnej Mayallovej tvorbe je viac ako štrnásťminútová záverečná perla Fantasyland. Je to asi najprogresívnejšia skladba v jeho diskografii. Flauta, viola, dychy, zmeny nálad, pritom sa ani náhodou nejedná o nejakú dumku, od začiatku naberie obrátky a neuhne ani o piaď. V strede zaujímavo „zopsychedeličnie“, basové ihranie v pinkfloydovskom šume, skrátka, je to jedna z najlepších Mayallových rockových kompozícií!

Pri počúvaní A Banquet In Blues sa cítim skvelo. Je to vynikajúca studnica hudobných nápadov, nabíja ma pozitívnou energiou. Patrí k tým lepším Mayallovým albumom.
reagovat