Mayall, John - The Last of the British Blues (1978)

V auguste roku 1978 vydal Mayall svoj posledný album pre spoločnosť ABC, koncertný kúsok The Last Of The British Blues.

Zachytáva vystúpenia v amerických mestách Baltimore, Cincinnati a New Yorku. Mayall hral v zostave so Smithom, Thompsonom a Richardsonom, a teda s parťákmi z albumu A Hard Core Package. Doplnilo ich sedem speváčok, ich rola je v prezentovanej muzike striktne doplnková. A ako to kapele hralo?

Nuž, skvelo. Ako to u koncertov býva zvykom, desať skladieb je natlakovaných rezkou energiou. Od prvých tónov Tuscon Lady je mi jasné, že toto bude parádna jazda. Zvuk je na lajfku prekvapivo kvalitný, nuž by ním nemuseli ohrdnúť ani nekrofilní poslucháči, ktorým sa čokoľvek živé bridí. Niekoľko klasických coverov dostalo zaujímavý drsný šat (Parchman Farm, Hideaway), no a do playlistu sa zatúlala aj parádna klasika zo 60. rokov – The Bear.

Inak, taká skladba There’s Only Now musela znieť Robbenovi Fordovi v ušiach každý deň, taká je skvelá. A spieva ju gitarista James Quill Smith, ktorý má veľmi podobný „hlások“ ako Ford.

Nepočujem tu jediné zaváhanie, jedinú snahu o kompromis, takto skvelé blues by som vydržal počúvať od rána do večera. Sú albumy, ktoré, aj keď mám šetrnú náladu a chcem šetriť hviezdičkami, zavalašia čosi nadpozemské a tam, hore vo vesmíre, je hviezd nadostač. Ak by som musel voliť jednu z desiatich najlepších skladieb na albume, posadená bluesovka Lowdown Blues by bola na prvom mieste. To, čo tam Smith zahrá na gitare unisono so spevom, podporené vokalistkami, je na sieň slávy. Vlastne sa čudujem, že sa tento talentovaný hráč tak nejako vyparil na okraj šoubiznisu. Škoda.  

Tony Russell v sprievodnom texte v booklete vyhlásil, že tento album ukázal, že Mayall bol pred svojimi britskými kolegami tak sedem alebo osem rokov napred a skoro som ochotný s týmto výrokom súhlasiť. Album sa možno volá Posledné z Britského blues, ale v skutočnosti stojí v čele toho svetového. Dokonalá muzika, takto si predstavujem Raj.