Mayall, John - The Power of the Blues (1987)

Druhý album, na ktorom sa Mayall obklopil dvojicou gitaristov Coco Montoya a Walter Trout a rytmikou Bobby Haynes (basa) a Joe Yuele (bicie), zachytáva kapelu na koncertnej šnúre koncom apríla 1987.

Pôvodný album obsahoval šesť skladieb, neskoršie vydania na CD pridali dve skladby, a síce All Your Love a I Ain’t Got You. Vôbec je zloženie skladieb akýmsi prierezovým putovaním po starších Mayallových hitoch. Zvuk nie je zlý, kapela je spočiatku prekvapivo usadená, postupne sa však rozkokoší a človeka až zamrzí, že táto zostava nahrala iba tri albumy. Zaujímavé je, že Mayall si strihne hneď tri väčšie harmonikové exhibície. Najprv čosi jemne naznačí v Racehorse Man a potom sa vyblázni v It Ain’t Right a predovšetkým v našliapnutej klasike Room To Move. Tam však v očakávanej sólovej exhibícii prekvapujúco dominujú gitary a to je veru zaujímavá zmena.

Najlepšia skladba na albume je však All Your love, gitaristi sa v nej naspídovali tak, že voči nim aj deštrukcia slovenskej demokracie pôsobí ako ochrnutý slimák. A ich vzájomný dialóg v I Ain’t Got You tiež atakuje najvyššie méty.

Šťavnatý blues rock so špičkovými gitaristami ma baví, obzvlášť, keď ukazuje kapelu vo svojom prirodzenom živle – na pódiu. The Power Of The Blues je dobrý album, rozhodne stojí za pozornosť! Iste, nepatrí k nejakým zásadným dielam, odvádza „iba“ poctivú bluesovú robotu. Hoci sa niekedy (neúprimne) vraví, že k hudbe treba pristupovať bez predsudkov a očakávaní, k tomuto albumu sa vraciam kvôli gitaristom. Neviem si pomôcť, aj v hudbe vnímam najmä človeka, nie nejakú abstraktnú neosobnú veličinu.

jiří schwarz @ 17.01.2026 01:08:22 | #
Hejkale, obdivuju tvou systematičnost popsat veškerá alba Mayalla. On jich udělal tolik. Já na to nemám to aspoň zkusit poslechnout, můj čas na poslech je velmi omezený, a tak dost vybírám. Ale i díky Rockboardu i Tobě se rozhoduju. Tohle album asi vynechàm. Sorry. 

hejkal @ 17.01.2026 06:07:08 | #
V pohode. V podstate neexistuje web, kde by mala Mayallova diskografia recenzie na kompletku. V druhej polovici 70. rokov, časť 80. rokov a mnoho novodobých albumov zíva prázdnotou a podľa mňa je to škoda. Robím, čo môžem.