Aerosmith - Night in the Ruts (1979)

Na Apachovu osvetu by bol nejeden psychológ hrdý, podvedomie zafungovalo a ja som pred časom len tak z nudy kúpil album Night in the ruts. To viete, keď človek nemá čo s peniazmi (chvíľka napätého ticha) a nemá ich veľa (a je po tichu), tak ich radšej rýchlo minie. Raritné progresívne skupiny z počiatku 70. rokov z Tibetu je potrebné objednávať, zatiaľ čo Aerosmith sa všade váľa na kilá, tak je žiadaný (hoci by mal byť skôr vypredaný, ale to už je moc filozofická úvaha, končím a idem na skladby).

No surprize na poslucháča vybalí rock’n’rollovú náladu, ale aj pocit, že komerčný rock známy z 90. rokov vznikol už o nejakých desať- jedenásť rokov skôr. A môže za to hlavne zvuk, ktorý je trošku suchší (chcelo by to pridať šťavu). Chiquita sa snaží hard rockovať a nebyť toho zvláštneho, mne nesediaceho zvuku (dychovú sekciu nevynímajúc), aj by sa jej to podarilo. Remember (walking in the sand) je slaďák z rangu Aerosmith (aj keď mám pocit, že to ani nezložili), čiže nesie všetky znaky toho, čo ich spoľahlivo zneváži v očiach budúcich fanúšikov hard rocku. Napriek uvedenému sa počúva vcelku fajn. Cheese cake je posadená skladba, v refréne sa aj rozbehne, celkovo je to však zabudnuteľná vec. Three mile smile je hard rock, ktorý sa veselo vlní a to je asi tak všetko. Z nálady albumu vybočuje harmonikové blues Reefer head woman, ako blues vcelku obyčajné, v kontexte albumu je to však prvý vrchol a výrazné vybočenie z doterajšej suchej rutiny. A zdá sa, že tento životabudič ešte chvíľu vydrží, pretože Bone to bone (Coney Island white fish boy) je vec postavená na výraznom rife, skladba je nabitá energiou, sviští s vetrom o závod a vôbec, takto nejako si predstavujem hard rock á la Aerosmith. Gitara naliehavo zaplače a je tu ďalší rozbehnutý hard rock s tvrďáckou atmosférou, Think about it. To môžem. Záverečná sladkobôľna Mia má opäť znaky „Kréééjzy“. No nič.

Night in the ruts je celkom dobrý album, má trošku plochý zvuk a náznaky budúcnosti sú očividné. Druhá polovica dosky je lepšia, ale až na pár okamihov ju ako celok nemôžem hodnotiť inak ako priemer.

reagovat