ZZ Top - El Loco (1981)

Hor sa do osemdesiatok! S týmto sloganom ZZ Top dobyli svet, ale dobili aj všetkých svojich fanúšikov, ktorí mali radi ich staré nahrávky. Prvý zárez na pažbe, ktorou hodlali umlátiť všetko, čo im stálo v ceste, nesie meno El Loco.

Áno, čo zamrzí, je zvuk. Prečo, pýta sa zhrozený poslucháč a odpoveď je nemilosrdná. Prachy. Sláva. Čo sa dá robiť. Pod nánosom sranda zvučíku sa síce nachádza akési boogie á la ZZ Top, dôvod na jeho počúvanie však nie je. Pri počúvaní CD si človek nevychutná ani ich bradatý imidž, čo bol inak geniálny ťah. Mimochodom, vrchol hnusu je trianglovka Leila, naznačuje, do akých hlbín nevkusu sa budú uberať slaďáky na nasledujúcich doskách. Aby som len nehanil, preložil som nohu cez nohu (recenzie sa vraj majú prekladať) a konštatujem, že ako tak zaujímavá je podivnosť Heaven Hell or Houston a záverečná Party on the patio má niečo z drsnosti (aspoň v speve) časov minulých.

Výsledkom je nezaujímavá nuda, voda na mlyn všetkým odporcom tejto trojice. Album som si vypočul iba preto, lebo som chcel zaplniť prázdne miesta na progboarde, zasa ho uložím späť do boxu (ZZ Top sixpack) a dĺĺĺho nevytiahnem.

reagovat