Budgie - The BBC recordings (2006)

Budgie bola v 70. rokoch jednou z najlepších hardrockových skupín všetkých čias. Počiatkom 80. rokov pre zmenu nakopla heavy metal. Preto som lačno zháňal jej koncertné nahrávky, ktoré napokon vyšli v 90. rokoch minulého a nultých rokoch tohto storočia. A dostali sa mi do ruky aj dva disky pomenované The BBC Recordings (2004).

Asi nemusím priveľmi zdôrazňovať, že Budgie je moja krvná skupina. Prvých šesť albumov považujem za vzácne vyrovnanú šnúru dokonalých diel klasickej trojky (basa-bicie-gitara) s nezameniteľným jačákom spievajúceho basgitaristu Shelleyho. Rovnako si užívam archívne vystúpenia Radio Sessions 1974 & 1978 a ani posledný štúdiový album You’re All Living In Cuckooland (2006) nie je úplne márny.

Predstava, že si budem môcť naživo vypočuť pôvodnú zostavu s Phillipsom za bicími, ma elektrizovala. A práve štyrmi skladbami namixovanými z prvých dvoch albumov sa začína púť po nahrávkach vysielaných v rádiu BBC. Sú zvukovo „neučesané“, hudobne neskutočné! Takto sa hrá naživo, bez akýchkoľvek snáh o uhladenie ostrých neposedných tónov. V kontraste s tým prichádza záznam koncertu z Reading Festivalu z roka 1980. Mix starých hitov a nových metalických kúskov so Steveom Williamsom za bicími a gitaristom Johnom Thomasom majú správny koncertný šat, a teda je to živočíšna energetická jazda.

Dve skladby z roka 1976 otvárajú druhý disk a je to fajn. Zaujímavé je, že popri Bourgeovi tu hrá aj druhý gitarista Myff Issacs. A potom už ide jazda 80. rokmi. Ako tri skladby z Friday Rock Show (18.12.1981), tak záznam z festivalu v Readingu (1982) príjemne škrípu. V Readingu sa zostava rozrástla o klávesáka Lindsaya Bridgewatera, našťastie je to burácajúci koncert a nie prihriata ejtýs playback šou.

Nakoľko albumy z 80. rokov nevlastním, dobre mi padne tento výber z EP If Swallow, Do Not Induce Womitting (1980), Power Supply (1980), Nightflight (1981) a Deliver Us From Evil (1982). Veci zo 70. rokov ani nespomínam, to je slasť. Budgie bola vyslovene koncertná kapela, na pódiu kraľovala. A preto nemám inú možnosť, ako udeliť absolutórium.
reagovat

Voytus @ 12.02.2023 22:04:56
Samozřejmě, Budgie musí být! Burke Shelley je jedním z mých pubertálních hrdinů - tehdy jsem sice znal jen debut, Never Turn Your Back on a Friend a Bandolier, ale mezi všemi těmi Párply, Zeppelíny, Uriáši a Sabbathy měli své nezpochybnitelné místo. Z dnešního pohledu je zajímavý i fakt, že šlo jednu z prvních hard rockových skupin, která zahrála ve východní Evropě, konkrétně v Jugoslávii v roce 1975 a v Polsku v roce 1982. V rané éře zastával Shelley i pozici manažera, kdy neúnavně obvolával všechny možné i nemožné kluby, aby se díky tomu stali brzy žádanou koncertní senzací.

hejkal @ 13.02.2023 07:23:00
Budgie patrí medzi mojich favoritov. Keď som si náhodne kúpil prvý a štvrtý album (In for the kill), netušil som, čo ma čaká. Láska na celý život.