Little Feat - Little Feat (1971)

Hneď od úvodných tónov sa ozve typicky americká hudba, zaváňajúca južarinou. Snakes on everything by pokojne mohla byť zaradená na niektorom zo starých albumov Lynyrd Skynyrd. Hudba sa nesie v pomalších tempách, cítiť z nej slnko, púšť a kovbojské klobúky. Občas sa prejde aj do akustickej polohy (Willin’). Ťažko sa vyjadruje k jednotlivým skladbám, nie sú tu dajaké inštrumentálne orgie, jednoducho znie boogie, jemne po poslucháčovi pokukuje country, a všetko sa to zlieva do súvislej masy, ktorá neurazí a v určitom rozpoložení dobre padne (obzvlášť, keď trvania albumu presahuje ledva 33 minút).

Ak by som mal aspoň jednu skladbu vyzdvihnúť, tak je to zemitá, harmonikou doplnená, Forty four blues / How many more years. Rozhodne moja najobľúbenejšia skladba na albume.

Kto má rád southern rock a nepotrpí si na gitarové armády, tak by ho tento album mohol osloviť. U mňa je to príjemná jednohubka, raz za čas...

reagovat

Jardo @ 31.12.2015 10:13:32
Veľmi príjemne sa počúvajúca hudba. Áno, cítiť z nej južarinu a absolútnu pohodu, slobodu... Ako stvorená nielen na leto, ale aj po príchode domov z práce, keď má človek pred sebou pár dní voľna... (a vôbec, vždy, keď si chcem spríjemniť deň, vytvoriť priam neopísateľnú pohodu... a to mi akákoľvek hudba vonkoncom dať nemôže)

Jardo @ 03.03.2016 15:04:04
Tento album si neviem vynachváliť. Možno nič prelomové, ale totálna pohodička a hlavne to, čo na americkej hudbe tak milujem. Počúva sa to samo - fajnovka, relax. Dnes by to nazvali Americana alebo roots rock. Paráda.

hejkal @ 03.03.2016 18:21:00
Fajn, že ťa debut Little Feat chytil za srdce. Už som ho dlho nepočul, budem to musieť niekedy napraviť.

Voytus @ 04.03.2016 09:58:06
Jardo: Je to tak. Nemusí být hned vše za každou cenu přelomové, stačí, když to je dobré ;-)

Potěší, když se u Little Feat sem tam někdo zastaví. Mám doma jen Waiting for Columbus a nutno přiznat, že mi hraje poměrně často.

A když pominu kytaristy (a pianistu), tak mě strašně baví hra bubeníka Richieho Haywarda. Poučen hudbou Dr. Johna, zaposlouchal jsem se do rytmů, které se používají v New Orleans - a že je to občas hodně vzdálené zažitým představám o funkci bicích jakožto doprovodného nástroje - a z Haywardovy hry je znát, že má právě tyhle New Orleanské rytmy dobře zmáklé. Oni jsou Little Feat vůbec zvláštní fůze americké hudby.

Jardo @ 04.03.2016 22:56:46
Voytus: vďaka za cenné informácie (škoda, že neprispievaš podobne aj častejšie) a keď si spomenul Dr. Johna (minulý rok bol u vás) a New Orleans, tak chcem spomenúť aj Professora Longhaira a Allena Toussainta. Odtiaľ pochádzajú napr. aj bratia Nevillovci, ale ich funk ma nikdy veľmi nebral, čo sa nedá povedať o sólovej kariére ich bubeníka a najmladšieho z bratov Cyrilla, ktorý aj spieva. Jeho Magic honey z roku 2013 je parádny bluesový počin.