Therion - Deggial (2000)

THERION DEGGIAL 2000

Platňa je určite lepšie technicky nahratá ako Theli a Vovin. Veľa som očakával aj od obsahu.

1. Seven Secrets of Sfinx - úvodná skladba nedá nikomu pochybovať, kto sú Therion. Pomalé pasáže striedajú variácie nahodenej témy v rýchlych rytmoch, dramatické mužské a ženské zbory, riadne tvrdé gitary, bicie presné ako stroj a rázny koniec.
2. Eternal Return - Pomalý sláčikový úvod, zmiešaný zbor prednáša neaký príbeh, éterické gitarové prelúdium podfarbené kontrabasmi, jemné gitarové sólo, vystriedané tvrdou metalovou gitarou v úplne inom štýle. Konečne výborne zosnímané vokály, jasne zrozumiteľné slová. V skladbe sa vystrieda mnoho štýlov, nádherné miešané zbory. Skladba je rapsódia, klenot symfonického metalu, napríklad v časti speed metal so sólom hoboja.
Parádny 7- minútový kúsok.
3. Enter Vril-La - gitarový skladba so zbormi, trochu monotónna a ťažkopádna.
4. Ship of Luna – aranžované sláčiky podfarbujú atmosféru mesačného svitu, ťaživú náladu s temným zborom po 2 minútach striedajú jednoduchšie gitary.
Menej nápadov, zbytočne dlhá skladba.
5. The Invicible - bez melodických nápadov, síce bohato aranžované (aj tak je to len bum-prásk), veľmi to nezachraňujú ani gitarové vyhrávky.
6.Deggial - podobné, dramatično, málo nápadov, bez melódie.
7. Emerald Crown - podobné „problémy“ ako v Deggial.
8.The Flight of the Lord of Flies - Let pána múch, pekná miniatúra , therionovský let čmeliaka pána Rimského-Korsakova, ale len v rovine idey.
9. Fles of the Gods - Záblesk bohov začína sľubne, úplne iná nálada, metal ako vyšitý – zmizli zbory aj symfoňáci. No nie celkom, refrény sú opäť „v réžii“ zborov. Príjemné osvieženie po dramaticky temných kúskoch stredu platne.
10. Via Nocturna Nocturna Pt. 1 a 2. - nástup organu, sláčikové medzihry, celkom pekne zaranžované premeny nálad, avšak zbytočne pridlhé 9.5 min.
11. Fortuna - je vlastne Carmina Burana od Carla Orffa. Svitlo mi, že toto je jedna z možných inšpirácií Therionu. Dramatické vokály, religiózne vplyvy, sekané rytmy.

Platňa je síce technicky lepšie zvládnutá ako predošlé, avšak oproti Theli a Vovin výrazne menej nápadov. Pár skladieb je dobrých (viac ako dve :-)), celkovo pôsobí unaveným dojmom. Za 2,5 hviezdy je spravodlivé, až taká katastrofa to nie je, zaokrúhlene za 3.

reagovat