Blue Cheer - Outsideinside (1968)

Druhé album Blue Cheer je dosť podobné ako (môžem usúdiť že) legendárne prvé album Vincebus Eruptum . Outsideinside nie je lepší ale ani výrazne horší . Toto druhé album má jednu výhodu.. má o dve skladby viac.
1 Feathers From Your Tree prvá skladba sa otvára miernejšie (miernejšie na Blue Cheer) ako prvý album je to príjemní hard rock gitara znie hlasno a bubeník tlčie hlava nehlava to sa mi páči. klávesy si v tejto skladbe mohli odpustiť ale gitara ich s prehľadom prehlučí.
2 Sun Cycle pomalá na Blue Cheer klasická skladba je ťažká ale mierna. Skladba obsahuje aj klasické sólo aké hral zo začiatkov gitarista Leigh Stephens jednoduché ale zároveň chytľavé.
3 Just a Little Bit bubeník rozbije rytmičák a skladba môže začať drsná hlasná explodujúca vec krása a zlo v necelých tri a pól minútach...
4 Gypsy Ball ťažkopádna pieseň ktorá sa uberá rovnakým tempom až do konca takto mám rád Blue Cheer...
5 Come and Get It rýchlejšia ro©kujúca vec psychedelická skladba ktorá sa sem absolútne hodí s hlasným dlhším sólom až do fade out
6 (I Can't Get No) Satisfaction prvá cover verzia od koho iného ako Rolling Stones sa začne veľmi čudne nepochopil som prvých 10 sekúnd , ale potom to odštartuje .. zrýchlená skladba ktorá sa mi páči milión krát viac ako originál od stounov (milión krát nie ale je lepšia)
7 The Hunter druhá cover verzia je tiež dobrá od free ju mám radšej ale aj táto má čo do seba nachádza sa tu dobré sólo
call me the hunter yeah thats my name...........
8 Magnolia Caboose Babyfinger kratšia inštrumentálka celkom spestryla tento album.
9 Babylon finálna skladba má úchvatný riff niečo podobné ako hrali Free ( prečo práve Free ............. to neviem riff mi ich pripomenul)

Môžem potvrdiť že je to podarený brat prvého albumu nebola tu žiadna výrazne škaredá skladba celá platňa sa niesla v duchu ničenia...... bolo to jedno zlo za druhým.

reagovat

Dvojka Blue Cheer kráča v šľapajách jednotky. A kráča je naozaj správne slovo. Tam, kde sa jednotka vrhla po hlave, sa dvojka decentne (hoci s veľkým revom) promenáduje a poslucháč miestami nadobúda dojem, že počúva hudbu. Kým na debute sú cover verzie naozaj skryté (cover) tak, že ich nikto nespozná, tu je hneď jasné, že je to napríklad Satisfacion.

Na rozdiel od obvyklého skladba-po-skladbe prístupu radšej poznamenám, že jedinečnosť prvej dosky ustúpila k obyčajnej tvrdej doske bez výraznejšej skladby. Ešte raz spomeniem Satisfaction a to preto, lebo sa mi táto verzia brutálne nepáči. To už radšej ľubovoľnú nepodarenú koncertnú verziu od Rolling Stones...

Neviem, ako hodnotiť. OutsideInside si ma celkom nezískalo. Nemôžem ísť nad tri hviezdičky, hoci country obdobie bolo ešte ďaleko nudnejšie.
reagovat