Edgar Broughton Band - The best of Out demons out! (2001)

Edgar Broughton Band je zvláštna skupina. Priznám sa hneď na úvod, že som sa nedostal ďalej, ako za tento výber (na rozdiel od môjho otca, ktorý je nadšeným fandom). V podstate sa celá tu obsiahnutá tvorba pohybuje v dvoch polohách. Buď sú to jemné akustické skladby alebo brutálne psychedelické tvrdé haluze. Plusom výberu je to, že obsahuje kompletku singlov, ktoré nevyšli na albumoch.

Hymna diskoték môjho otca, Out demons out je skvelá boogie skladba, boogie á la Status Quo je aj Gone blue (obsahuje ale typický Edgarovský šmrnc, t.j. mierne ironický vokál).

K tvrdým psycho veciam poväčšinou obsahujúcich metalickú gitaru a repetitívne spievanie jedného krátkeho textu stále dokola (napr. slova freedom alebo negative) patria: Love in the rain, I got mad (soledad), There’s vibrations but wait, Evil, Freedom a Why can’t somebody love me.

K vynikajúcim akustickým skladbám patria Green lights, Hotel room, Someone, Evening over rooftops a The moth (s revúcou strednou pasážou),

Niekde uprostred sa nachádzajú skladby ako country vecička Poppy, strednotempová It’s not you, fajn vec Call me a liar a šamansko-perkusijná Mr. Crosby.

Na záver som si nechal dve nezaraditeľné veci, Up yours! a najväčší hit skupiny, Apache dropout. Prvá skladba mi pripomína Sex Pistols z obdobia veľkého švindľu, akože akustický slaďák „dokreslený“ zosmiešňujúcim spevom. Mix skladieb Apache od Shadows a Dropout boogie od típka menom Captain Beefheart je neuveriteľný. Surovosť a melodika, elektrický vreskot a akustický havaj... Treba počuť.

Čo dodať? Je to zvláštna skupina, ktorú si občas rád vypočujem, ale nijako zvlášť mi nechýba. Výber sám o sebe je ale skvelý.

reagovat