Blackfoot - After The Reign (1994)

80 roky napadli aj Southern Rock.... Blackfoot jedna s mojich najobľúbenejších skupín spáchala albumy ktoré nedokážem prehltnúť sú to Siogo z roku 1983 a Vertical Smiles z roku 1984 s tými platňami mi zlomili indiáni srdce nech si každý myslí čo chce pre mňa sú tie dve albumy ODPAD! Dlho som nechcel siahnuť na ďalšie albumy, ale zvedavosť mi nedala a tak som začal odzadu od poslednej štúdiovej nahrávky After The Reign. Už to nebola originálna indiánska zostava je to skôr album Ricka Medlocka ale priznám sa že ma príjemne prekvapil.

1 Sitting on Top of the World Prvá skladba na tejto platni je moja najobľúbenejšia v celom albumu to intro je úžasné takto s bottleneckom vie hrať iba máloktorý blues man konkrétne len takí ktorý predal svoju dušu diablovi ( ako napríklad Robert Johnson:-) aj elektrická časť je parádna takto mám Ricka Medlocka rád. Keby mala druhá časť skladby iný text neexistuje aby som prišiel na to že to je cover verzia.

2 Nobody Rides for Free S nej sa dá cítiť vplyv 90 rokov už to nie je starý southern rock ( na tomto štýle až na pár výnimiek je postavený celí album čo je z časti škoda)

3 Tupelo Honey Takmer Jimiho Hendrixove intro otvorí polo baladu lemovanú klávesmi (na šťastie už nie postihnutými 80 úbohými sinťákmi ) skoro v každej skladbe si tu Rick zahrá s bottleneckom.

4 Rainbow Polo akustická vec s dosť obohratým refrénom troška slabšia záležitosť.

5 It's All Over Now Pekná akustická gitara s krátkym sólom na elektrickej gitare. Tá otvorí ďalšiu pieseň a ďalšiu baladu podobná ako predošlé ale táto je celkom v pohode.

6 The Road's My Middle Name Ďalší slaďák nič moc .

7 Hang Time Intro otvorí krátky predhovor potom elektrická gitara začne dávať licky po nej aj elektrická harmonika krátka bitka medzi dvoma nástrojmi a song sa môže začať.. dobrá blúzovka z gitarovými aj harmonikovými sólamy.

8 Tonight Fajn song presne southern rock aký som od Blackfoot čakal
Album postavený na akustických baladách sa počúva dobre ale nie je to žiaden prevratný zázrak..

9 After the Reign Titulná skladba After The Reign je vynikajúca vec čo príjemne takmer zakončuje album Rick Medlocke ovláda svoj nástroj naozaj dobre. Pri konci tejto skladby môžeme už počuť začiatok poslednej skladby

10 Bandelaro Nádherná inštrumentálna pieseň indiánsky zakončuje pravdepodobne posledný album veľkej legendy myslím si že ho zakončili dobre mohlo to dopadnúť oveľa horšie.
Keby tam bolo menej slaďáckych balád dal by som 4 hviezdy keby bolo čo i len o jednu takú slabú baladu viac dal by som 2 hviezdy. Ale piesne ako Sittin' On Top Of The World, The Road's My Middle Name a Bandelaro to zachránili...
Dobrá rozlúčka s legendou.

reagovat

Po vypočutí Siogo, Vertical Smiles a najmä funky hrôzy Ricky Medlocke & Blackfoot som k ďalším veciam pristupoval dosť opatrne. Z Medicine man poznám dve skladby, pomerne zlú (neviem jej prísť na chuť) Doin’ my job a príjemnú jemnú Guitar slingers song and dance. Obe sú súčasťou vynikajúceho výberu Rattlesnake Rock’n’roll: The best of Blackfoot, ktorý, priznám sa, mám namiesto takých albumov, ako Strikes a Tomcattin’. Kým pravoverní zdvihnú kamene k strestaniu, rýchlo vyhlasujem, že mne to vyhovuje. A o to ide. Albumy prenechávam iným členom rodiny, nech sa vytešujú, na spomínanom výbere je lepší zvuk. A tým sa dostávam k After the reign. Nič som neočakával, takže som bol milo prekvapený. Samozrejme, už to nie je ten Blackfoot, ktorý by svojim dobrým ránom zobudil aj mŕtveho. Ale o to predsa nejde. Ide o hudbu.

Na úvod je tu blues z kategórie klasických, Sittin’ on the top of the world. Nasleduje pecka Nobody runs for free (výborná southern naliehavá skladba). Opäť cover, Tupelo honey, je príjemný slaďák. V podobnej atmosfére pokoja sa nesie aj kúštik rýchlejšia Rainbow. It’s all over now je pre nezmenu slaďák. Gitaristka Bonnie Raitt dodala klasický blues v svižnom tempe The road’s my middle name. Asi nakazila celú skupinu, pretože Hang time je zase jeden klasický boogie blues. Po dvoch ráznejších skladbách sa rýchlo vraciame do nálady ospalého človeka, tentoraz v akusticky pomalom Tonight. Konečne prichádza titulná skladba, After the reign. Začína správne skreslenou gitarou, ktorá sa tiahne a skupina to po chvíľke nevydrží, takže odpáli svižný rock. Aj to trvá iba chvíľku, sloha je mäkká a postupne graduje do melodického rockového finále. Gradácia sa potom uplatní aj ku koncu skladby, posledné slovo má opäť krátko ponaťahovaná gitara. Záverečnou bodkou je skladba Bandelaro. Je to v podstate inštrumentálka pre akustickú gitaru a mne sa veľmi páči.

After the reign je príjemná poloakustická blues rocková doska. Je tu dosť prevzatých vecí, ale z celej dosky vyžaruje pohoda. Dávam slušné tri hviezdy.

reagovat