Lynyrd Skynyrd - (pronounced 'lĕh-'nérd 'skin-'nérd) (1973)

Jižanským rockem jsem se během své procházky hudební historií "začal babrat" teprve před pár lety. A start to byl obezřetný. První nahrávky, které uvízly v domácím sítu, byly právě desky Lynyrd Skynyrd - a to poslední dvě studiovky. Ty mne oslovily okamžitě, ale necítil jsem potřebu nějak rapidně tento styl rozšiřovat. Vlastně ne! První "jižaninou" bylo album Pride and Glory, které jsem pořídil hned v době vzniku, tedy v roce 1994. To se Zakk Wylde na chvíli trhnul od Ozzyho a postavil na nohy vlastní projekt, kterým dal světu na odiv svou lásku k jižanské muzice. To byla bomba, ale na dvě desítky let krom Cinderelly a Tesly asi jediná.

Domnívám se, že pro to, aby člověk podobnou hudbu pochopil, musí mít určitý vztah k přírodě a venkovu. Moderně založený jedinec žijící ve velké aglomeraci, kterému jsou hobby jen počítač a virtuální svět, těžko dokáže pochválit muziku, jejíž vnitřní jas pochází a pramení v přírodě samotné. S Lynyrd jsem naslepo moc neriskoval. Jejich hudba byla vyzkoušená a při pročítání vlastní historií vyvstala chuť na jejich první desky. Začal jsem tedy debutem.

Rok narození: 1973 – ideál.
Zvuk nahrávky: sedmdesátkový a pořádně jižanský – ideál.
Obsazení souboru: bohatě natěsnáno vše potřebné k dosažení krásy jižanské scenérie a tradic.
Jednotlivé skladby: výborné rockové dupárny proložené citlivými baladami s tolik potřebným feelingem southerňáckých honáků divokých stád.

Z každé skladby tady cítíte vyvěrat tu životodárnou jižanskou mízu. Jde o velice podařený debut, prakticky základní stavební kámen onoho žánru.
reagovat

yngwie3 @ 12.09.2018 10:56:15
Rešpektujem, že Lynyrd Skynyrd sú považovaní za vlajkovú loď južanského rocku a určite oprávnene, ale osobne mi viac režú Molly Hatchet ...

horyna @ 12.09.2018 11:39:21
Tak mně od nich yngwie doporuč jejich nejlepší! Rád porovnám. Znám jenom název a pár ehm... malinko kýčovitých obalů.

hejkal @ 12.09.2018 11:54:47
Nie som Yngwie, ale skús Devil's Canyon (1996). Jedna skladba za všetky, The Journey: >> odkaz

northman @ 12.09.2018 12:02:56
horyna: pokud hledáš southern rock, tak vyzkoušej Allman Brothers Band At Fillmore East, to je živák a hraje na něm ještě Duan Allman, než se zabil na motorce. Jeden z nejlepších koncertů co znám. Stejně dobré jsou jejich studiové desky, kde Duan Allman hraje. Duana Allmana si vybral Eric Clapton a nahrál s ním 2LP Derek & The Dominoes Layla. rovněž skvělá deska na bluesovém podkladu.

yngwie3 @ 12.09.2018 12:04:38
to horyna:
Najradšej mám Devil's Canyon, ale kľudne začni eponymným albom z roku 1978 a postupuj v čase :o) ...

yngwie3 @ 12.09.2018 12:17:36
The Journey je absolútna pecka a spomínam si, že raz mi Hejkal hovoril že Žalman Brothers Band / Hejkalova kapela /, ju majú v repertoáre ...

horyna @ 12.09.2018 12:21:34
Díky vám třem, už si Journey pouštím a je to krása. Allman B B znám - první desky a tyhle Molly si nejspíš časem také pořídím. Ještě jednou díky.

hejkal @ 12.09.2018 12:21:48
Máme. Ale naposledy sme ju naživo hrali tak tri roky dozadu. Aj keď minulý týždeň na skúške sme ju skúsili a prišli sme aj do konca. Nejako... Ktovie, možno sa zas vráti do playlistu. :) Od Molly Hatchet hrávame v jednom kuse Fall Of The Peacemakers, to máš veľkú šancu začuť na hociktorom našom krčmovom kšefte.

Absolútna klasika južanského roku. V tejto nahrávke sa nachádza všetko úplne všetko čo by mal obsahovať jeden poriadny „Southerňácky“ album. Od krehkých balád ktoré vháňajú slzy do očí až po kruté rýchle gitarovými sólami nadupané epické dlhé (takmer) vždy na albumu posledné skladby gigantických rozmerov ktoré sa rozvíjajú každou minútou. Je to majstrovský kúsok v južanskom rocku ktorý (sa priznám) u mňa asi nič neprekoná. Producent tohto eposu bol samotný Al Kooper ktorý podľa mňa vedel čo robí. Tento skúsený muzikant produkoval ešte 2 ďalšie albumy Skynyrdov. Čo sa týka textov tie sú veľmi kvalitné skladby ako Tuesday's Gone , Simple Man alebo Free Bird sú úžasné ale o tých viac až neskôr. Hudba je plná nápadov je to jeden úderný riff za druhým a , jedno nádherné arpeggio za tretím. Sú tu smutné aj veselé veci proste všetko. Mňa všetky skladby zaujali dokonca aj skvelé bonusy.

1. I Ain't the One - one two, three, four a môžeme začať skladba sa začína... Sólový gitarista spustí kvalitný boogie riff do toho sa pridá rytmická gitara a spevák ako správny južan zapíska na povel a spustí sa to známe southern rockové sólo aké zvyknú byť na začiatkoch skladieb takéhoto typu. Ronnie Van Zant spustí svoj text nasiaknutý frajerinou dokonalosť.

2. Tuesday's Gone - prvá ukrutne smutná a nadnášajúca sa skladba každodenných starostí. Aj keď je táto konkrétne o tom ako My baby's gone with the wind

3. Gimme Three Steps – vynikajúca krčmová skladba ktorá rozpráva skutočný príbeh ktorý sa stal jednému z členov kapely.. poprosil chlapíka ktorý naňho mieril zbraňou nech mu dá náskok tri kroky...( prečo? Lebo si začal z jeho dievčaťom)

4.Simple Man - jedna s mojich najobľúbenejších smutných balád ten text je nesmrteľný nezáleží na tom kedy ho človek bude spievať či za 100 alebo 300 rokov alebo pred 500 rokmi ono to bude platiť stále.. arpeggio v tejto skladbe je nezapomenutelná záležitosť tak isto ako aj refrén.

5.Things Goin' On - gitara púšťa kvalitné sekané riffy to je radosť počúvať 'Cause there's things goin' on that you don't know” dobrý text taktiež nemám čo vytknúť . Do skladby hrá klavír ktorý znie tak veľmi westernovo že to je neuveriteľné.

6. Mississippi Kid - akustická nádhera I've got my pistols in my pockets boys, tak ten text ma dostal skladba ktorá je plná hrdosti ( a také mám rád)

7.Poison Whiskey - pred vyvrcholením tu máme ďalšiu chladnokrvnú skladbu namyslená plná sily ale hlavne otrávenej Whiskey :-)

8. Free Bird - tak dám pár slov aj na túto skladbu ktorú radím medzi to najlepšie čo som vôbec počul (a to nemyslím konkrétne iba túto skupinu) je úžasné ako sa táto balada premení na smršť gitarových riffujúcich orgií text je dokonalí
Cause Im as free as a bird now,
And this bird youll never change.
And this bird you can not change.
Lord knows, I cant change.
Lord help me, I cant change
To sa musí počuť neviem to slovami opísať........ Plus obsahuje také kruté gitarové sólo ktoré som si pri prvom počúvaní pretočil aspoň 4 krát a vždy ma zamrazilo na chrbte….

Bonusy sú úžasné....
09. Mr. Banker - pomalá povedal by som až bluesová skladba je hraná s časti bottleneckom bez bicí strašne chytľavá skladba a o sóle ani nehovorím..

10. Down South Jukin' – ďalšia blúzovo ladená skladba ktorej neviem opäť nič vytknúť. Ostatné bonusové skladby sú demá skladieb ktoré obsahujú album.

To bolo teda veľké vyjadrenie k láske... žiadne negatívne pripomienky iba chvála a chvála , ale inak som nemohol. Ide tu o hrdosť ( o hrdosť Južanov) to je jedno či z USA alebo Slovenska princíp zostáva ten istý.

Take me back to my southern ways
Where i can be myself and live another day

reagovat

Cossack @ 27.08.2011 17:48:01
I pro mě jeden z vrcholů jižanského rocku, ne-li přímo ten nejvyšší... (Ale takový „southern fan” zase nejsem, takže neznám zdaleka všechny zásadní kapely ani alba tohoto stylu, proto bych byl možná (mile) překvapen, co perel zde ještě existuje.)
Na vinylu bonusy nemám, takže nemohu sdílet či nesdílet gunslingerovo nadšení z dvou mně neznámých skladeb (popř. demoverzí), na „osminásobné” chvále zbytku nahrávky se ale naprosto shodneme...

hejkal @ 28.08.2011 18:20:58
Zaujímavé na Skynyrdoch je to, že mali toľko slušnosti a všetky ich "bonusy" vyšli na samostatných kompiláciách. Veľmi sa mi to páči. Inak je ich debut samozrejme dokonalý.

pito63 @ 12.09.2013 10:28:59
Nadviažem na predošlú debatu o bonusoch...
Toto je dilema, s ktorou sa borím už poriadne dlho. To, čo v súvislosti s bonusmi Lynyrd Skynyrd spomína hejkal, je skutočne veľmi sympatický počin. Jeden čas som bol v pokušení meniť niektoré prvé vydania CD obľúbených kapiel, ale povedal som si, že NIE! Radšej sa zameriam na "nové" skupiny, ktoré by som ešte chcel pridať do zbierky.
...a poďakujem gunslingerovi za recenziu!

bullb @ 18.07.2014 09:51:49
Vdaka progboardu som sa dostal aj k tejto recenzii. Priznavam, nikdy by som si nepomyslel, ze namiesto jazz rocku si radsej pustim toto album. Jednoducho never say never. Skvela hudba, mozno aj preto lebo tam hraje Al Kooper (tiez producent). Diky.

Jardo @ 26.12.2015 11:01:27
Zasmial som sa (ale v dobrom)... gunslinger: slovenský južan - to sedí.

Perfektný počin, dokonalý. Skynyrdov recenzne zanedbávam. Raz to snáď napravím...

Po niekoľkých rokoch divočenia vychádza debutový album, ktorý sa stáva absolútnou klasikou žánru južanský rock. Aj keby sa tu nenachádzala hymna Free bird, ktorá definovala základné nároky na južanskú baladu končiacu rýchlymi gitarovými orgiami, bolo by o čo stáť.

Nádherná balada Tuesday’s gone, ešte nádhernejšia balada Simple man, amerikánsky znejúce blues Things goin’ on a Mississippi kid, ráznejšie Poison whiskey, I ain’t the one a Gimme three steps (text reaguje na situáciu, keď si jeden z členov kapely v bare začal s dievčaťom miestneho štamgasta, ktorý vytiahol pištoľ, že ho odkrágľuje, na čo sa nemenovaný člen skupiny ozval: „Daj mi tri kroky náskok...“). Žánrotvorné album a jeden z vrcholných momentov skupiny vôbec.

Za zmienku stojí, že veľkú časť albumu hral na basu Ed King, pretože Leon Wilkeson sa na to necítil.

Definícia južanského rocku.

reagovat

pito63 @ 12.09.2013 10:15:07
Myslím, že k tomu netreba nič dodávať, tak iba stručne - nádhera!
hejkal, vďaka za recenziu "(pronounced 'lĕh-'nérd 'skin-'nérd)"!