Savoy Brown - Getting to the Point (1968)

Savoy Brown po druhé.

Album začína klasickým pomalším blues Flood in Houston a presne ukazuje, o čom je Savoy Brown na začiatku svojej kariéry. Nasleduje svižná klavírna Stay with me baby a, pre zmenu, zasa pomalá Honey bee. Schéma pomalý – rýchly blues je dodržaná aj naďalej, v sladbe s pomerne netradičným názvom The incredible gnome meets jaxman. Ide o inštrumentálku, takže spevák tie slová našťastie nemusí precítiť. :)
Give me a penny je prvou skladbou, ktorá na albume skutočne zaujme (aspoň mňa). Oproti predchádzajúcim riadne vytvrdla, takýto blues môžem. Mr. Downchild je naliehavou a pomalou vecou, rozhodne jej nechýba náboj.
Príjemný blues pokračuje v titulnej skladbe a aj v Big city lights. You need love je svižná skladba, v strede je niečo ako bubenícke sólo, ale v pamäti neutkvie. A je tu koniec.

Na mojom CD je zopár bonusov, úvodná Walking by myself je mojej generácii vpísaná do pamäti kvôli gitaristovi menom Gary Moore, nepoznám v okolí rovesníka, ktorý by hrával v tých časoch po garážach a nehral/nepoznal ju. Táto verzia sa počúva veľmi dobre. Taste and try before you buy je tiež dobrá tvrdšia vec, Someday people je naopak, pohodový blues. Vo všeobecnosti ma bonusy zaujali viac než celý album.

Úprimne sa priznám, že album ma nijako zvlášť nechytá a nepúšťam si ho často. Pre mňa ide o jeden zo záplavy dobového blues, fajn, ale skôr len pre kompletistov. Dávam slabšie tri hviezdičky.

reagovat