Barina, Jožo - Meditácie (2007)

Paradoxom tejto antológie je, že najsilnejšie skladby z Barinovej tvorby na hudobnom nosiči vyšli vlastne až po vyše tridsiatich rokoch od ich vzniku, a to vďaka rozhlasovým nahrávkam, ktoré sa dovtedy šírili len po kamarátskych linkách. Sú to skladby nahrané so skupinou The Meditaiting Four (For Meditation).
Album by som rozdelil na dve časti. Do prvej radím piesne so spomínanou skupinou. Sú vlastne z obdobia prechodu bigbítu do rocku, v tomto prípade by som povedal s prvkami progresu. V tom období takto v našich končinách nikto iný netvoril , nehral a nespieval. Barina mal drsný, chrapľavý hlas, jeho hra na gitaru bez brnkátka mala charakteristický, rozpoznateľný zvuk.
Asi najznámejšou skladbou z toho obdobia je Hej pán doktor, poznajú ju i mladí poslucháči. Do meditatívnych skladieb zodpovedajúcich názvu skupiny patria Meditácie – nad vášňou , nad ránom a skladba Hlúposti sveta. V skladbe Šťastie je nádherný kontrast medzi jemnou dvanásťstrunkou a drsným spevom, spolu s peknou melódiou tvorí krásnu pieseň. Najprogresívnejšou je Javisko, v ktorej hrá na flautu Oto Meluzín. Je v nej pekné sólo na gitaru, preložené sketujúcim Barym a flautou.
Osudovou skladbou pre skupinu je Purpurový smútok. Aj keď bola nahraná pred vpádom okupačných vojsk v roku 1968, cenzor si vysvetlil slová:“ chcem byť veselý a nie aby ma ničil smútok purpurový“ ako červený, tým pádom závadný a Barina mal zastavenú činnosť.
Druhá časť:
Neskôr prišlo určité uvoľnenie, ale sporadické nahrávky z ďalšieho obdobia už nedosiahli hudobnú úroveň z počiatočného obdobia, aj keď niektoré texty boli hodne odvážne. Napríklad Na pohrebe lotra, alebo Slušný občan s priemerným platom.
Že je Barina dušou bluesman cítiť z prvých nahrávok Meditaiting Four a k bluesu sa veľkým oblúkom vrátil aj v závere CD od skladby Obyčajné blues.
Moje hodnotenie: prvá časť – skladby 2 až 9 za päť hviezd
druhá časť – skladby 10 až 21 za tri hviezdy, teda priemer štyri.

reagovat

Meno Jožo Barina som spoznal vďaka seriálu Slovenský bigbít. Na koncerte Legendy 60 vystrúhol famóznu dvojskladbu Šťastie/Javisko a hneď som začal zháňať jeho album. Treba povedať, že na tomto CD je zaujímavá jedna vec: hudobne sú najkvalitnejšie kúsky zo 60.-tych rokov, ale Barinov uškriekaný hlas ma dosť často irituje. Na druhú stranu jeho comebackové skladby od konca 80-tych rokov už postrádajú tú progresívnu silu, ale Barinov hlas chytil krásnu farbu. Škoda jeho zákazu, zaujímalo by ma, čo by robil v 70.-tych rokoch. Hudba Jozefa Barinu je určite kvalitná, ranné skladby spadajú podľa mňa medzi to najlepšie čo sa u nás v 60.-tych rokoch urobilo a zároveň to má krásny progresívny nádych (Meditácia nad vášňou, Javisko, Chmúrne mesto). Jeho návrat s textmi Kamila Peteraja (skladby 10-14) mi evokujú tú našu "skvelú" pom music, ktorú absolútne nemusím. Ale zvyšok CD patrí zrelým skladbám, hlavne bluesovým, ktoré ozaj patria ku slovenským skladbám, ktoré sú kvalitou medzi najlepšími (krásna balada Pieseň pre teba).

Skúste si to vypočuť, je to fakt zaujímavé. Hoci nechcem, musím dať tri hviezdy objektívne. Ale myslím, že aj na štyri hviezdy to má.
reagovat

adam @ 01.05.2011 14:56:47
suhlas, az na detail ze 5 hviezd bez diskusie. Barinu poznam aj osobne :-) pocas zakazu ucil na skole dejepis a potom v case ignoracie predaval obuv.
ked si uvedomime ze tvoril v rokoch 65_69 a potom nejake pokusy v 80 a 90 rokoch, tak bol vpredu. dost. Co by robil v 70 ti viem povedat, nakolko to viem. Pil.... ale to asi nielen on....

nowhere_man @ 22.01.2012 11:30:32
S odstupom času by som svoje hodnotenie dal na 4 hviezdy. Konkrétne skladby zo 60-tych rokov sú bez debaty za päť, zvyšné si držia štandard (niektoré za päť, iné mi nesadli až tak). Celkovo vzaté je Barina výnimočný hudobník, skladateľ, gitarista i spevák. Škoda, že mu bývalý režim zakázal hudobnú činnosť, dnes by ho poznalo a ctilo oveľa viac ľudí.