Gallagher, Rory - Against the grain (1975)

A je tu ďalší z rady Roryho albumov.

Úvod obstaráva rýchla pohodovka Let me in. Oproti minulým albumom však ide skôr o priemer, než o dych berúci zážitok. Nasleduje skvelá vec Cross me off your list, kde sa spev nesie v súlade s podkresľujúcou gitarou. Skladba má navyše chytľavú dávku naliehavosti a je dôkazom výbornej práce bubeníka. Jemná klavírna vyhrávka ohlási éterickú Ain’t too good. Miestami dáva pripomenúť geniálnu I fall apart z Roryho sólového debutu. Ale iba miestami. Klasická Gallagherovina, tak by sa dala opísať Souped-up ford, je tu všetko, drajv, slajd, jednoducho klasika. A raz som mal doma nejaký výber rockovej 70’s hudby, kde bola obsiahnutá (neviem, kto ju vybral, ale aj tak je to ojedinelá známka uznania Roryho v pozícii „hitmejkra“ hodného teleshoppingu). Nepatrí síce do môjho top ten, ale neurazí. Prvý z dvoch vrcholov tohto albumu sa volá Bought and sold. Posadený melodický blues rock v typickej pohodovej nálade ma (zarytého odporcu tancovania) vždy donúti sa aspoň pohupovať. Rock’n’roll s fajnou náladičkou sa môže volať napríklad I take what I want. Havaj sa mi vybaví (ako neraz) pri Lost at sea. Mohutný slide a už sa na poslucháča hrnie ťažký blues All around man. Rozhodne jedna z najlepších vecí na albume. Druhým vrcholom je akustický kúsok Out on the wastern plain. Rory a gitara, to je ideál pesničkárstva. Záverečná At the bottom sa trošku stráca v predchádzajúcich minútach. Chce byť aj jemná, aj melodická a zároveň svižná a dravá. Výsledok je pekný, ale vcelku obyčajný.

Považujem tento album za najslabší zo 70. rokov, bavíme sa však o Rorym Gallagherovi, takže si predstavte ľubovoľný päťhviezdičkový blues rock a máte predstavu, čo znamená Roryho priemer. 3,5 zaokrúhlim dole (aj keď aj hore by som mohol).

reagovat