Tramline - Somewhere down the line (1968)

Na počiatku bolo nič. Alebo tma. Slovo. Svetlo. Z toho, čo sa o začiatku našpekuľovalo, to pokojne mohlo byť aj blues. Nemám síce dôkaz, ktorý by to potvrdil, ale to nemá nikto.

Tramline neboli na počiatku, neboli ani na konci, ale boli. A to je podstatné.

Hrali neotesané blues, podporené tu harmonikou (Harpoon man), tu mohutným prerábaním štandardov (Rock and roll woman, Statesborough blues...).

Myslím si, že nie je potrebné ísť skladbu po skladbe. Elektrifikované gitarové blues (najviac sa mi páči Look over yonder wall) to nepotrebuje.

Slušný album, v súčasnosti k dostatiu od Repertoire, čo poteší. 3,5 *
reagovat