Froggie Beaver - From the pond (1973)

Skupina Froggie Beaver sa ku mne dostala spolu s podobnou Kopperfield, takže ich mám v duchu späté ako jednu vlnu. Je to možno nepresné, ale majú veľa spoločného. Opäť ide o zabudnutý hard rock s klávesmi vpredu, Froggie je síce skôr baladicky orientovaná, ale to je jedno. Zvuk je trošku nešpičkový, čo na druhej strane dodáva punc autentickosti.

Úvodné intro sa rýchlo preskupí do svižnejšej melodickej hard rockovej Lovely Lady, prím hrajú klávesy, pasáž od spievania názvu skladby spomalí, ale je to tak prirodzené, až si to zaslúži uznanie. Skupina ukazuje, v čom je jej sila, melodický spev, klávesy a dávka jemnosti v rockovom kabáte. Podobne je na tom aj pomalšia Buy back my life. Potenciálny hit. Come to believe je silne posadený v 60. rokoch, slaďáčik s akustickou gitarou. Dhločizná Away from home sa v pomalom tempe vrhá do zadumaných polôh sólovej gitary a monumentálnych varhanov. A opäť je tu pomalý slaďáčik Just for you. Vlastne sa tu okrem skladby číslo dva nič rýchle a ani zbesilé nedeje, a predsa sa to počúva nádherne. Akustické brnkanie uzavrie album, ale to je len taká perlička k tomu, čo som už písal.

Bonusy sú svižnejšie. Movin’ on je taká estrádna skladba, viem si ju predstaviť v podaní československých dobových hviezdičiek s dajakým lokalizovaným textom. Taký ten typ skladby, ktorú v origináli nikto nepočul, ale všetci pamätníci sú presvedčení, že práve čs-klon je to naj, čo kedy bolo stvorené. Nothing for me here je aj zvukom kdesi u The Doors, čo je inak dobrá pripomienka, pretože skupina nemala basáka, túto rolu zastával klávesák. Aj keď je to o chlp veselšie, než spomínané pripodobenie. Pomalú podobu pripomenie Visions of my life. Vskutku nádherná záležitosť. A nastupuje asi jediná čistá hard rocková svižná vec, Bring my children home, gitara škrípe, klávesy upaľujú, rytmika šľape... A ja som vo svojom živle. Na záver je tu skladba Janine in somewhere land, kde sa k skupine pridal nový sólový gitarista a (nie) je to počuť. Skladba sa v úvode tvári ako nepodarené Bolero, rytmičák a tak, je to zaujímavé. Neskôr sa to ťažkotonážne rozbehne, ale stále je v tom prítomná tá melodická jemnosť, ktorá by nejedného PRAVÉHO hard rockera dostala do stavu nervového zrútenia. Našťastie, všetci ostatní takmer praví, pravejší, trošku praví, trošku ľaví, ľavejší, ľaví, inosmerní atď. si prídu na svoje.

Mám tento baladicko zadumaný počin rád.

reagovat

pito63 @ 07.10.2011 15:07:33
No, klobúk dole, veľmi pekná nahrávka!