Manfred Mann's Earth Band - Messin' (1973)

Manfred Mann je jedinečný hudobník, dovolím si zaspomínať album Messin’ kapely Manfred Mann’s Earth Band z roka 1973.

Málokto má za sebou tak bohatú hudobnú kariéru. V 60. rokoch boril hitparády, na prelome 60. a 70. rokov sa vrhol na jazzové rockovanie, no a potom hral čosi, čo možno rovnako dobre zaradiť pod akúkoľvek odnož rockovej muziky. A neskôr aj popovej. K Earth Bandu som sa dostal vďaka otcovi. Mal veľmi rád album Messin’, najmä skladbu Sadjoy. Z nejakého dôvodu však toto dielo nemal nahraté na kazete a ani platňa u nás nebivakovala. Pamätám si skôr Solar Fire, ale to je iný príbeh. Každopádne, niekedy v druhej polovici 90. rokov som mu na narodeniny Messin’ venoval na cédečku. Potešil sa skoro tak, ako keď som mu podaroval oba albumy milovanej Hisemanovej kapely Tempest. Boli to pekné časy.

Úprimne, vôbec som netušil, čo od albumu čakať. Manfreda Manna som v tom čase vnímal iba cez jeho hit Do Wah Diddy Diddy. Nuž, priznávam, bol som milo prekvapený náložou melodického pomalého rocku plného silných melódií. Sedem skladieb sa vyžíva v posadených tempách, dlhých sólach a spevných orgiách. Ako bolo u Manfreda Manna dobrým zvykom, Messin’ je plný famóznych cover verzií. Titulnú skladbu zložil zakladajúci člen formácie Manfred Mann, a síce bubeník a klávesák Mike Hugg, ktorý hral aj v Manfred Mann Chapter Three. Get Your Rocks Off pochádza z dielne Boba Dylana. Black And Blue je cover singla od austrálskej prominentnej kapely Chain. Na americkom vydaní albumu chýba, nahradila ho skladba Pretty Good od amerického country speváka Johna Prinea. No a záverečný kúsok Mardi Gras Day je coverom od Dr. Johna. Osobne sa mi najviac páči ako úvodná skladba, tak hardrocková pecka Buddah a inštrumentálka Cloudy Eyes, ale to sú detaily. Celé dielo vnímam ako jeden celok, poznám ho naspamäť, teším sa na každý moment, ktorý príde, no a stále ma emočne napĺňa. Skrátka, je to jedna z mojich životných istôt, stálic, celoživotných družiek.

Na záver si dovolím pár faktov. Nahrávanie prebehlo v prvej polovici roka 1973 v londýnskych štúdiách Maximum Sound Studios. Mann si album produkoval sám, zvuk zastrešil John Edwards. Laurence Latham vypomohol so zvukom v skladbe Sadjoy. Koncept obalu pochádza od Petra Hignetta a ilustráciu má na svedomí Peter Goodfellow. Na pulty sa dostal presne v polovici júna 1973. Do rebríčkov neprenikol (196. miesto v USA sa nepočíta) a dnes ho, trúfam si povedať, počúvajú len skalní fanúšikovia. Ale je to škoda. Je to nádherná muzika.

P. S. Je zaujímavé počúvať bubeníka Chrisa Sladea, keď na bicie aj hrá a nie je len metronómom pre AC/DC.
reagovat

balu @ 10.01.2023 09:53:52
Děkuji za připomenutí výborné desky, která mne ´ emočne napĺňa ´ již od jejího vydání.

hejkal @ 10.01.2023 10:14:26
Rado sa stalo. K Manfredovi Mannovi sa ešte (ne)raz vrátim.