Waterloo - First battle (1970)

Mal som šťastie, že mi tento album bol ponúknutý iba tak, mimo mojich objednávok.

Úvodná melodická Meet again s Nice-like klávesom a 60’s vokálmi je príjemná, ale nič extra vo mne nevzbudzuje. Všetko sa zmení s nástupom škrípajúcich klávesov vo Why may I not know. To je drsný hard rock až na dreň, flauta evokuje Jethro Tull (ako každá flauta v hard rocku, Anderson si zabezpečil nesmrteľnosť). Ľúbivo si zakrepčí Tumblin’ Jack, hotová hitovka. Vražedná Tullovka Black born children je asi najlepšia skladba na albume. Hard rock ako remeň, s prímesou blues. Flautová haluz mixovaná s nekompromisným melodickým hard rockom (závan Uriah Heep je možný:)) Life nemá chybu. Blues prikrmovaný klávesmi menom Problems je tiež z kategórie luxusných. Sixtýsovka Why don’t you follow me? Má ťah ranných hard rockových nahrávok, Guy in the neighbourhood je už obomi nohami v sedemdesiatkach. A to platí aj o svižnej Lonesome road. Záverečná dlhohrajúca Diary of an old man stojí na bluesových základoch a tvorí výbornú bodku za značne namakaným albumom.

Bonusy sa nesú v rôznorodej nálade, čistá 60’s psych-popovka Plastic mind, podobná Smile, saxofónom zdžezovaná hard rockovka I can’t live with nobody but you, dlhočizná hard-džez rocková The youngest day so zmenami nálad, sekaná Bobo’s dream, drsná hard rocková Bad time a to je všetko.

Belgická skupina Waterloo po sebe zanechala jeden album, ktorý by nemal chýbať v záujme pozornosti žiadneho hľadača zabudnutých klenotov.

reagovat

pito63 @ 05.04.2013 10:23:31
Čo sa týka belgickej scény, tak v obľúbenosti u mňa Waterloo prehráva pomyselný súboj s Jenghiz Khan i Burning Plague, napriek tomu je to fajn album. Som rád, že sa moja zbierka rozšírila o ďalší zabudnutý klenot.
Hejkal, vďaka za Waterloo!