Black Oak Arkansas - Keep the faith (1972)

Nikdy som sa v detstve ani neobtrel o Black Oak Arkansas. Otec ich nikdy nevlastnil, asi to súviselo s úrovňou (resp. neúrovňou) zdrojov v časoch, na ktoré ešte aj dnes spomínajú niektorí ako na dobu hojnosti (tie nízke ceny...). Niekedy v 90. rokoch sa však u jedného otcovho kamaráta objavilo CD s obalom plným kníh a s vyobrazením neskutočne vlasatých típkov. Neodolal som a to bola chyba. A nie jedna.

V prvom rade, Keep the faith vytvorila v mojej mysli etalón, ktorým som pomeroval všetko ostatné, čo som od skupiny neskôr počul. V druhom rade, po prvých sekundách som neveriacky kukal, Jim Dandy spieval tak ojedinele, až som neveril, že niekto takto evidentne dokáže stelesniť iróniu v mohutnom hlase. V treťom rade, nádherné gitarové podmazy, ktoré často ani nehrajú akordy, len si vyšívajú a mrskajú melódie kade-tade, to ma dostalo. V neposlednom rade, celý album bol správne iný, než Lynyrd Skynyrd, ktorý som v tej dobe staval na piedestál južariny.

Paradoxne, titulná skladba je z celého albumu najslabšia, ale je to hitovka. Skladby sú drsné, mnohogitarové, rázne, majú v sebe veľkú dávku melodiky a všetko to korunuje fenomenálny hlas Jima Dandyho. Najlepšie sú všetky skladby na albume, vypichnem jedinú, Fever in my mind, čo je prakticky permanentné sólovanie gitár a do toho fičí životný výkon frontmana. Tá skladba ma opantala tak, že ju dodnes v pohode zaradím to top five mojich naj, nech sa deje, čo sa deje.

Ale späť k spomienkam. Samozrejme, album som si napálil. A, čuduj sa svete, natrafil som naň aj v miestnom bratislavskom šope (nie Roxy!), kde som ho okamžite zakúpil. V tej dobe v Roxy mali aj iné albumy, ale ja som ich nekúpil, pretože som sa bál, že budú horšie, zlé, že sa jednoducho sklamem a Keep the faith je jedinou absolútnou tvorivou métou skupiny. Bál som sa, že už nič nemôže byť dosť dobré. Až som sa napokon odhodlal predsa len kúpiť aj ďalšie. Ale obchod nečaká, CD medzitým zmizli a dostupnosť zrazu nebola...

Prešlo dosť veľa rokov, kým som napokon dokázal splašiť aj ostatné diela (stále však ani zďaleka nie všetky) a hoci ani jedno nemá tú moc zlomiť môj názor na Keep the faith, neľutujem. Black Oak Arkansas je perfektná svojská boogie southern rocková kapela a tento album patrí k mojim najsdrcovejším.

Mimochodom, o mojom vzťahu k Oakom svedčí aj môj mobil, ktorý zvoní skladbou Swimmin' in quicksand. Je fakt, že to nie je moja zásluha, ale bratova, ktorý mi ju tam nahral, nič to však nemení na tom, že aj na verejnosti je moje okolie občas prinútené počúvať starú klasiku z Arkansasu.

reagovat