Black Oak Arkansas - The wild bunch (1999)

Priznám sa, tento album som kúpil na blind krátko po tom, čo vyšiel. Mal som obavy, predsa len reunion v tak neskorom veku a dobe nemusel dopadnúť dobre. Zvedavosť zvíťazila.

Pamätám sa, že prvé vypočutie vo mne zanechalo značne rozporuplné dojmy. Áno, Jim Dandy spieva s nemenším hlasovým zafarbením, ale zvuk nahrávky je taký...zvláštne moderný. Z pätnástich skladieb je päť „rímejkom“ starých hitov a tu je zvuk aj spracovanie fakt divné a nesiaha originálu ani po pás.

Pôvodné kompozície nie, že by boli zlé, ale nie je to ani úplne Black Oak Arkansas.

Niekoľkonásobné počúvanie napokon odhalilo aj celkom dobrý potenciál. Keď si človek zvykne, rozhodne ocení úvodnú Forgive and forget, kvákadlovú Post toastee, bluesovú Dark purple blues alebo potemnelú No time.

Záver je taký, že je to dobrý blues rockový album, ktorý však navyknutému Black Oak fandovi znie divne a musí si zvyknúť (alebo nemusí, ako chce).

reagovat