Omar & The Howlers - Boogie Man (2003)

Posledný album skupiny začína neskutočným boogie Boogie man. Je to ZZ top, je to Omar a je to pecka. Na túto skladbu sme aj s manželkou tancovali s batoľatami v náručí, strašne sa im to páčilo, čím chcem povedať, že je to u nás najčastejšie púšťaný album od Omara vôbec. Hranie paličkami o ráfik á la La Grange nikdy neznelo lepšie! Z rovnakého súdka je aj Bamboozled, akurát bez ráfika. Čo povedať o vymakane tvrdom a položenom Stone cold blues? Azda iba toľko, že Omar rozhodne zrie ako víno, čím novší album, tým lepšie. Omar hrá Shadows? Nie, ale má to ten nádych, skladba White crosses je vzdušná a zároveň sa tvári baladicky. Napriek všetkému ju považujem za slabší článok albumu. Klasický blues v swingovom tempe, Drowning in love, sa už priam pýtal a Omar zvláda radenie skladieb na jednotku, takže je tu. Bo Diddley vracia úder v rytmickom blues Shakin’, čo je názov vystihujúci znejúcu muziku na jednotku. Rádio friendly skladba Right there in the rain má južanský nádych, ale na albume patrí skôr do horšej lepšej polovičky. Bad in the good way je lepkavý blues kdesi z bažinatých plání New Orleansu. Oblepil ma ukážkovo. Boogie musí sedieť a odsýpať. Nie je to také ľahké, ako sa o tom často pohŕdavo vyjadruje záplava rádoby technicky zdatných muzikantov a vyznávačov zložitých kompozícií. Ako sa to robiť má, ukazuje napríklad skladba That’s just my life. Hrať jednoduché veci presvedčivo je stokrát ťažšie, než mechanicky prehrávať partitúry preplnené notovým rojom. Niečo podobné konštatujem aj o Mississippi mud, tu je navyše pomerne dosť prázdnych plôch (t.j. žiadne preplnené gitary, či iné nástroje) v základnom bum-čvach rytme a to je asi najťažšia poloha na presvedčivé zahratie. Omar a spol. to s prehľadom zvládajú. A na záver je tu opäť vedro blata z delty ľubovoľnej bluesovej rieky s názvom All the love we can.

Omar & The Howlers je gitarový blues rock. Mám rád gitarový blues rock. Mám rád boogie a hrmotné hlasy. Omar je vtelený Boogie man a má hlas nie nepodobný grizlymu chlomaždiacemu nepozorného indiána (napríklad Apača, ak to náhodou nie je Winnetou s bowie nožom). Je to jednoducho Amerika a to nemá chybu.

reagovat

Apache @ 08.09.2009 12:58:32
Omar je snad jediný interpret, o kterém "zraje jak víno a každá jeho nová deska je lepší než ta předchozí" platí takřka doslova. (A to ty první desky nejsou vůbec špatné. Jen ty novější jsou prostě ještě lepší.)

@ 08.09.2009 13:02:10
U něj se určitě vyplatí postupovat při naposlouchávání opačným směrem než je obvyklé: Tedy od konce diskografie na její začátek.