Rossington Collins Band - This is the way (1981)

This is the way, tak sa volá druhý a posledný album Rossington Collins Band. Asi chcel byť prorocký, ukazoval cestu južanom, kadiaľ by sa dalo v 80. rokoch uberať. V tej dobe už fičali podstatne tvrdšie party (Molly Hatchet, Blackfoot), takže určité staromilstvo bolo sympatické.

Album začína opäť klasickým južanským boogie Gotta get it straight. Trošku obšírnejšie sa musím pozastaviť pri balade Tashauna. Kým prvý album skupiny mohol byť pokojne celý zaradený do produkcie Lynyrd Skynyrd v 70. rokoch a aj tak by žiaril, na druhom je takýchto skladieb menej. A táto k nim patrí. Bezkonkurenčne najemotívnejšia skladba celého repertoáru skupiny dvoch gitaristov má navyše clivú a posmutnelú atmosféru korunovanú prekrásnym ženským vokálom. Klavírne sólo plače, gitarové sólo hrozí roztrhnutím srdcového svalu a záverečné opakovanie refrénu s gradáciou Shakespearovských tragédií ani Ďalej netreba opisovať.

Tak, hviezdne sme vyčerpali, poďme na ostatok. Gonna miss it when it’s gone sa tvári ako svižné boogie, má trošku umravnený priebeh a snahu o melodickosť typickú pre danú dekádu. Pine box je iba vokálna skladba. Celkom dobrá zmena. Typická tvrdšia južarina Fancy ideas neurazí, výrazná skočná Don’t stop me now patrí k tomu najlepšiemu, čo sa na albume nachádza. Seems like every day je ďalšou z rady klasických Skynyrd skladieb. Pokojná I’m free today sa vyžíva v akustických nástrojoch, spieva Harwood, príjemné, ale o niečo extra sa nejedná. Temnejšiu atmosféru si udržuje Next phone call a južanské boogie Means nothing to you už nič nepokazí.

This is the way je dobrý album, i keď trošku umiernený. Táto cesta v konečnej fáze zmizla v poraste 80’s gebudzín, Rossington Collins Band však po sebe zanechala celkom pekný epitaf. 3,5* dám hore, celkom mi dnes dobre padlo.

reagovat