New Trolls - UT (1972)
01. Studio (3:09)
02. Xxii Strada (1:51)
03. I Cavalieri Del Lago dell'Ontario (5:02)
04. Storia Di Una Foglia (2:57)
05. Nato Adesso (7:53)
06. C'e' Troppa Guerra (9:53)
07. Paolo E Francesca (6:06)
08. Chi Mi Puo' Capire (4:35)
Total Time: 41:26
Obsazení:
Frank Laugelli - basová kytara
Maurizio Salvi - piano, klávesy
Vittorio De Scalzi - kytara
Nico Di Palo - kytara, zpěv
Gianni Belleno - bicí, zpěv
Za posledné dva roky som, vďaka kultúrnym projektom, bol viackrát v Taliansku a tomu vďačím za to, že v moje zbierke oxiduje niečo okolo 60 CD miestnej rockovej scény zo 70. rokov. Inak by som, priznám sa, k Talianom asi veľmi nepričuchol, s výnimkou zopár prevarených mien typu PFM. Nákup bez vypočutia, podľa pamäti, či obalov, vedený intuíciou, sa stal mojim najväčším zážitkom, ktorý prebil aj také veličiny, ako je Koloseum, či galéria Uffizi (trošku preháňam, oboje menované som nadšene vstrebal). Našťastie, ani jedna z akvizícií ma výrazne nesklamala, nesadla mi azda len Area – Maledetti, čo je vec až príliš vo vodách avantgardného fusion. Ale o tom inokedy.
V januári tohto roku som z Ríma doniesol aj New Trolls – UT, čo ma vnútorne potešilo, pretože som na toto dielo bol zvedavý minimálne odvtedy, čo ho Merhaut kriticky ohodnotil na päť hviezd.
Klavírno-varhanový pseudo klasický úvod Studio klame telom. Ak by človek čakal, že má pred sebou classical rockovú perlu, zle by narazil. UT mieša štýly ako profesionálny gambler karty, švihom, živo, zložito... Postrehnúť všetky jeho pohyby a ťahy je priam nemožné. Iste, klasika sa sem-tam pripomenie, dopĺňa ju však kokteil džezu, hard, art a iného rocku, tu sa ozve akustika (Storia di una foglia), tam sa spevák tvári ako tragéd z opery (Nato adesso) a na inom mieste si gitarista zmyslí, že by sa patrilo roztrhať ušné bubienky všetkým tým ukolísaným klasicistom (C'e' troppa guerra) a pod. Občas to znie, akoby sa protagonisti nevedeli dohodnúť, čo všetko majú zahrať, a tak pre istotu zahrajú zo všetkého čosi. A že sú zdatní a prezentácia je to minimálne ohromujúca, to sa poprieť nedá. V celom tom Babylone vyčnieva jemná balada Paolo E Francesca, ktorá znie neuveriteľne „pesničkovo“, t.j. drží sa základných motívov a v rámci nich buduje sóla a aj atmosféru. Platí to aj o záverečnej vypätej citovke Chi mi puo' capire.
Priznám sa, je to až priveľká zmeska, než aby som ju prijal bez výhrad. Miestami mi chýba troška celistvosti, ale inak nemám, čo by som vytkol. A preto dávam 4 hviezdy.
reagovat
Filozof @ 04.04.2010 22:09:23
Žes to nenapsal před týdnem... asi bych se neudržel a podíval se v Římě po krámě s CD... :-(
hejkal @ 05.04.2010 06:14:37
Hneď ako sa vystúpi z vlaku z letiska, pred budovou stanice, je tam jeden obchod a tam sa vždy zastavím. Majú tam kútik s Italian progressive rock.
Filozof @ 06.04.2010 07:38:44
Hm... Tak to je super. Ale letiště je z města poněkud daleko. A případ, že bych vyhrál ve sportce a do Říma létal moc nepředpokládám... :-)
Ryback @ 19.08.2016 18:47:08
Podle mě výborný album téhle kapely (i když se obávám z toho, co jsem slyšel, že možná jediný, ale třeba se mýlím, kapelu nemám do hloubky naposlouchanou), album Concerto Grosso N. 1 je plné provařených motivů z klasiky a cítím z něj nepříjemnou podbízivost… Mě se ten žánrovej miš maš na tomhle albu líbí… klavírní věci, vedle toho jeden nářez jak míchanice Led Zeppelin a Black Sabbath… Proč ne? ;-)
- hodnoceno 0x
- hodnoceno 0x