Aynsley Dunbar Retaliation - The Ansley Dunbar Retaliation (1968)
1. Watch’n’chain (2:36)
2. My whiskey head woman (4:24)
3. Trouble no more (2:56)
4. Double lovin’ (3:52)
5. See see baby (2:20)
6. Roamin’ and ramblin’ (3:00)
7. Sage of Sidney Street (4:57)
8. Memory of pain (6:06)
9. Mutiny (7:25)
Obsazení:
Victor Brox: vocals, guitar, keyboards
Jon Morshead: guitar, vocals
Alex Dmochowski: bass
Aynsley Dunbar: drums
Za zvukov dunivých bubnov je na popravisko vedený odsúdenec. Popiskuje si tradičnú väzenskú pieseň kdesi z južných štátov Konfederácie. Ako do toho spadol?
Začalo to v bare, kde za tónov plačúceho saxofónu vstúpila do dverí ona. A s ňou neprišiel zákon, ale destilovaná obilnina, ktorá spôsobila, že dvaja priatelia už neboli súžení žiadnymi problémami a ani starosťami. V alkoholickom opare zabudli, ktorý z nich napokon tú ženu získal (či už srdce alebo telo, to záleží na povahe čitateľa, romantici a kardiaci pokojne môžu veriť prvej možnosti). Aké bolestivé bolo vytriezvenie. Obaja ju chceli a boli ochotní sa o ňu pobiť (a aj o ten obilninový mok). A keď vyšlo najavo, že v noci mohli byť úspešní viacerí, cítili to ako podvod. Dievča by nemalo byť v centre dvojitej lásky. Vidíš, dievča, čo si spravila zle? A kým sa rozum a pamäť túlali, vypukla hrmavica. Nebolo ani treba veľkého mudrca zo sídelnej ulice polície, aby bolo jasné, že nôž v hrudi jedného viedla ruka druhého. Neskoro bolo cítiť bolesť. Ale cítil ju. A bolesť má svoju pamäť, ktorú veľmi rada vyjaví svojej obeti. Láska svätí prostriedky, ale má aj svoje následky. A voči ním je vzbura márna. Chudák skončí na šibenici.
A o tom je blues...
Hudba má zvláštnu moc. Občas dokáže rozprávať príbehy, ktoré sa utvárajú vo vedomí poslucháča a menia fantázie na vízie. A o tom je tento album. O počúvaní a snení.
P.S. Na plné pochopenie je potrebné pozrieť si zoznam skladieb, všetky sú súčasťou textu.
reagovat
Filozof @ 23.11.2009 13:25:36
Zajímavě jsi to napsal. Možná jsi jeden z mála, kdo by mohl pochopit hloubku, krásu a poetičnost knihy "Blues 1890 - 1940 od Šandy.
Ale to o těch skladbách na konci jsi snad psát nemusel... naznačuješ, že čtenáře zde nepěkně podceňuješ. :-)
merhaut @ 23.11.2009 14:12:04
Buď platí Honzo "jeden z mála", anebo "podceňování" zdejších čtenářů :-)
Borek @ 23.11.2009 14:16:50
Filozof: Pochopitelně by bylo nepochopitelnou chybou pochybovat, že by hejkal nepochopil. I kdyby zvykl krásu spíš vnímat než chápat.
hejkal @ 23.11.2009 15:10:24
Je to istota, veľmi veľa komunikačných nepochopení vyplýva z predpokladu, že je všetko jasné. Keďže sa na titulke nezobrazuje aj info k albumu, moja záverečná veta nabáda ku kliknutiu hlbšie, než iba na titulku.
K nepochopeniu pochopenia chápaného nechápavca sa radšej nevyjadrím. :)
PaloM @ 23.11.2009 16:55:08
Hejkalova recenzia je na literárnu cenu a reakcie ako humorná príloha :-))
jéjéjára @ 16.12.2017 14:40:39
jediná malá chybička v textech Jon Morshead je John Moorshead tak ho mám na všech LP Jaroslav
hejkal @ 17.12.2017 17:18:09
Morshead má viacero variantov, ako si písal meno, takže áno, aj to, čo uvádzaš, je relevantné. Vychádzal som pri písaní profilu z CD vydaní od SPV z roku 2006 (vždy dva albumy na dvojdiskovom albume v digipaku), kde ho píšu takto.
- hodnoceno 1x
- hodnoceno 0x