Aynsley Dunbar Retaliation - To mum from Aynsley and the boys (1969)

Na treťom albume skupiny doplnil zostavu klávesák Tommy Eyre a je to poznať. Osem bluesovo orientovaných skladieb nikdy neznelo pohodovejšie. Už úvodná ospalá Don’t take the power away, evokujúca to najlepšie z Fleedwood Mac, sa nedá opísať inak ako nádhera. Run you off the hill je svižnejšia záležitosť, klávesy krásne podkresľujú atmosféru. Eyreho skladateľský vklad cítiť v mierne rozhopsanej Let it ride, je to však skvelá vec, to sa uprieť nedá. Pomalé (nielen) gitarové blues sa pripomenie v Journey’s end. Čo povedať k Down, down and down? Moja najobľúbenejšia skladba na albume ponúka tradične mohutný hlasový prejav, perfektnú rytmickú figúru a k tomu tonu blues. Tempom pomalé, prejavom zádumčivé, také je krátke sólo na bicie nazvané jednoducho Unheard, do toho si džezovo improvizuje klavír a už je tu Sugar on the line. Bubeník si premyslene vystaval perfektný nekaždodenný rytmus a podobnosť s Blood Sweat & Tears nie je iba v medveďom speve (pravda, dychy chýbajú). Hrmotný blues na záver, to je Leaving right away a opäť je to slasť počúvať.

Môj najobľúbenejší album od Aynsley Dunbar Retaliation.
reagovat