Bond, Graham - Holy Magick (Holy Magick) (1970)

Na úvod musím podotknúť, že tento album je dôkazom uletenosti. Graham Bond sa rozhodol (čiže mu definitívne hrablo), že natočí niečo ako okultistickú seansu. V štúdiu načarbal na podlahu pentagram a nútil hudobníkov, aby v ňom stáli v závislosti od znamenia, v ktorom sa narodili. Kto nechcel, dostal neokultistickú odpoveď: „Ja platím, takže budeš stáť, kde ti poviem.“ Samozrejmosťou bol provizórny oltár so sviečkami a tak ďalej.

Čo z toho mohlo vypadnúť?

Na dychoch postavený rock s množstvom viacvrstevných vokálov (spevácka sekcia zložená z dvoch mužských a dvoch ženských hlasov). Mágia sa v podaní Bondovej mysle evidentne zhmotňovala ako psychedelický repetitívny recitál podporený mierne halúzkovitou hudobnou vsuvkou. Občas v tom počuť džez, takže aj keď sa Bond zadúšal, že mu ide o západné mýty, černošské kúzlo v hudbe potlačiť nedokázal.

Medzi nami, mne je celá táto významová zložka vcelku ľahostajná, ide mi o zážitky z hudby a tie sú tu rozhodne zastúpené mohutne. Keď mám na tento album náladu, tak ho beriem bez výnimky, aj s tým meditatívnym zariekaním. To má hlavný part v úvodnej celostranovej (v počítaní podľa platňového kalendára) Meditation.

Najlepšou skladbou je pre mňa ťažkotonážny blues Return of Arthur. Tesne za ním sa umiestnil temný a tvrďácky opus The magician. Pokojnejší blues The judgement má tú vlastnosť, že je na albume správne zaradený. Pôsobí ako relaxačná vsuvka v celom tom ťažení. Vôbec je druhá strana platne venovaná blues, melodicky podliezavá My Archangel Mikael príjemne ukončí niečo, čo začalo značne podivne – album Holy Magick.

Ak si človek odmyslí celý ten humbug okolo nadprirodzena (a úprimne, to, čo je nad prirodzením, ma až tak veľmi neláka), dostane hutnú dávku džez-blues-psych rocku založenú na dychoch a klávesoch a to mi šmakuje.

Repertoire prifarilo k limited edition vydaniu singel Water water/12 gates to the city, takže na záver si vždy vypočujem správnu blues rockovú ťažobu a aj kúsok z úvodnej Meditation.

reagovat

Filozof @ 04.12.2009 12:28:51
Ještě, že Tě tu mám! Bond je jeden ze základních pilířů a tohle CD nemám moc dlouho. Překvapilo mne, jak netypická, ale pro mne dobrá hudba to je. Musím už najít čas na recenze, ať tu nejsi v této oblasti sám... :-)
Mimochodem - některé jeho desky stále nemám...

hejkal @ 04.12.2009 12:57:59
Ja mám od Bonda iba zlomok jeho tvorby.

Filozof @ 04.12.2009 21:54:34
Hejkal
On toho zase tak moc nestihl...