No-Man - Flowermouth (1994)

Album, na ktorom spolupracovali s tandemom Steven Wilson & Tim Bowness hostia z absolútnej špičky (nielen) rockovej scény. Čo meno, to pojem: Robert Fripp a Mel Collins z King Crimson, Lisa Gerrard z Dead Can Dance, jazzová legenda Ian Carr, ex členovia kultových Japan - Steve Jansen a Richard Barbieri (dnes Porcupine Tree), Chris Maitland (ex Porcupine Tree) a pôvodný spoluzakladateľ No-Man, hráč na husle a violončelo Ben Coleman. Už na úvodnej desaťminútovej kompozícii ?Angel gets caught in the beauty trap? sa väčšina z hosťujúcich muzikantov plne realizuje. Skladby sa vyznačujú pomerne značnou pestrosťou a inšpiračný a tvorivý potenciál zúčastnených muzikantov z nich len tak srší. Je to skutočne skvelé album a ako človek, ktorý sleduje dráhu a hudobné aktivity Stevena Wilsona si trúfam tvrdiť, že No-Man, ako aj Porcupine Tree boli v polovici 90. rokov jeho zásluhou v absolútnom zenite nápadov a prínosov pre (nielen) rockovú muziku a v súčasnosti Steven tento potenciál už len využíva a zúročuje aj v ďalších projektoch a hudobných spoluprácach. Na albumoch No-Man je obtiažne a nie celkom korektné vyzdvihovať niektorú skladbu viac, či menej (aj keď svojich favoritov, samozrejme môžete mať). Je podstatne príjemnejšie úplne sa oddať hudbe S. Wilsona, T. Bownessa a ich hostí , ako písať o nej. Takáto muzika je totiž naozaj oveľa viac o emocionalite a náladách, ako o jej opisovaní verbálnym spôsobom. Takéto album odporúčam absolútne všetkým, ktorý majú hudbu radi bez jej škatulkovania a vymedzovania žánrov v nej...

reagovat